Organizátor pripravil technicky nie moc náročný večerný pretek  v areáli lyžiarskeho strediska. Vyše stovka účastníkov si tu  mohla otestovat svoju výkonnost na dvoch tratiach s prevýšením 650 alebo 1300m. Na štartovke nechýbali ani triatlonisti. Okrem mojej maličkosti sa tu objavil napr. Dano Konečný, Miro Kovalík , Ivan Bielik či Martin Demko.

Trať nebola náročná. Šlapalo sa z areálu po vrcholovú stanicu sedačky, s nasledným zjazdom spat. Na výber boli dve, alebo styri kolá. Trošku ma prekvapilo že organizátor upravil pred  pretekom zjazdovku, takže sa zjazdovalo po “manchestry”. Mohli to ponechať  rozbombardované po poobednom lyžovaní, zjazd by bol technickejší.

Absolvoval som B-trat,2kolá. Po štarte som sa snazil íst s rozumom, ale po pár metroch zisťujem, že tu nie je čo rozmýšlat, tu treba iba bohopusto bušiť. Na hrebeňi kusok pred obrátkou “troška” fúka, takže poctivo hákujem, pri sťahovaní pásov strácam trošku čas. Nemám to tak dobre nacvičené, v zjazde začínam opatrne, čelovka by mohla byť aj silnejšia. Po pár metroch zaujímam po vzore ostatných zjazdársky postoj a so smrťou v očiach a dufaním že snáť to tam dole už len nejako dobrzdím, to púštam.

V druhom kole idem hore na max, melem z posledného a v duchu si hovorím že chvala bohu nejdem štyri kolá. Do cieľa zjazdujem skoro naslepo so zamrznutými okuliarmi s dobrým pocitom ze som to prežil.

Po pretekoch pripravil organizator after párty vo vykurovanom stane aj so živou kapelou.

Na záver: pekná akcia, organizacia na jednotku, príjemní ludia, množstvo divákov. Teím sa na niečo podobné už čoskoro na Malinom Brde.