Neviem, či len kvôli tomu silnému vetru (v skratke VKV :), ale už na prvých troch kilometroch som cítil, že splniť si cieľ priblížiť sa k 1:12 bude ťažký, ale hovoril som si, že však keď pôjdeme naspäť, tak budeme letieť po vetre. Otočili sme sa o 180 ° a nič, vetra do chrbta nikde :) Tepovka mi vravela, že to bude čas okolo 1:14. Keď som dobehol Imricha Pástora, ktorý chcel ísť na OH B limit v maratóne 2:18 a videl som, že bežíme okolo 3:30 tempo, tak mi bolo jasné, že dnes sa fakt rýchle časy nepobežia. Dokonca som na každej občerstvovačke pil a ochladzoval hlavu špongiou ako na Ironmane, čo na takýchto behoch u mňa nie je moc zvykom. Imro hlásil trénerovi vysoké tepy a pomalé medzičasy. Ten mu vravel, aby spomalil. Vždy keď sme išli proti vetru, tak som mu snažil pomôcť a bežal som pred ním. Ale na 15km sa odpojil, keď hlásil trénerovi, že má 168 tep a vraj tam mal mať 160.

Bolo to zaujímavé sledovať skúseného maratónca s osobným rekordom tesne pod 2:22. Nakoniec na 32 km vzdal.

Ja som si odniesol hrebíček za tretie miesto, ktoré ma prekvapilo, keďže ten čas bol dosť slabý (1:14:24).

Bratrovražedný súboj vyhral Andrej (1:28:07) pred Jurajom (1:30:40). Marián bežal dobre, ale ťažké podmienky mu nedovolili spraviť si osobný rekord, za ktorým zaostal pár sekúnd (1:41:54). Naše dievčatá si zabehli pekné časy a Vierka aj osobný rekord (2:09:32). Veronika zabehla úspešne svoj prvý polmaratón (1:54:43) a Gabika zo susedných Čiech skončila na 20.mieste v peknom čase (1:41:55).

Precestovali sme dva krát celé Slovensko a Gabika aj Česko :) Ale teraz tie hodiny vo vlaku a v aute už nevnímam a len si uvedomujem, že výlet bol fajn a možno aj o rok a možno už dospelácke preteky- maratón :)