Perfektné tri dni pri Bátovskej priehrade strávila partia nášho klubu spolu s ďalšími pretekármi a organizátormi Slovakmana 113.

Teraz budem viac-menej písať môj pohľad na udalosti predchádzajúcich troch dní, ale myslím, že viacerí budete súhlasiť keď napíšem, že sme prežili super víkend.
Hneď ako prvé sa chcem všetkým aktérom (pretekárom, organizátorom, doprovodu,...) poďakovať, že vytvorili atmosféru, v ktorej sa nedalo neužiť si preteky ako aj večer pred a po podujatí. Aj vám patrí časť medaily, ktorú som získal ako Majster Slovenska!

Postupne sa mi darí naplniť môj plán, ktorý som si stanovil pred sezónou a to z každého M-SR v triatlone, duatlone a aquatlone mať medailu a ako top cieľ je získať zlato na všetkých štyroch M-SR v triatlone (šprint, krátky, stredný a dlhý).

Pred pár rokmi sa mi podarilo niečo podobné, len vtedy ešte neboli M-SR v strednom triatlone. Je pravda, že mi to uľahčuje skutočnosť, že Rišo Varga a Paľo Šimko neštartujú, ale to si história pamätať nebude :)

Moje druhé miesto nebolo také ľahké ako to vyzeralo. Keďže sa po pretekoch rozbehla debata o tom ako mali hobíci rôzne problémy a krízy počas pretekov a vyznievalo to ako keby mi, čo sme skončili medzi prvými, sme boli nadľudia a všetko nám prebiehalo dokonale, musím spomenúť aj ako to išlo-neišlo mne, aby som zmietol túto fámu :)

 

Najprv sa mi na plávaní nabrala do okuliarov voda, keď som nabehol na niečie nohy po štarte. To by ani tak nevadilo, pokiaľ by som nemal šošovky. Keďže som nechcel pokračovať po ich vyplavení z oka “slepý“, dal som sa na znak, aby som si okuliare napravil a vylial vodu.

Inak plávanie išlo ďalej podľa plánu. Na biku som nechcel zopakovať prepáleného Czechmana a tak som začal zľahka. Najprv som musel doťahovať bombičku pripravenú v prípade defektu ktorá sa mi povolila, potom mi vypadla tyčinka, ktorú som si rozbaľoval, potom ma skoro “chytilo“ auto, ktoré išlo oproti a rezalo zákrutu a ja som práve predbiehal troch chodcov na ceste, ktorí išli vedľa seba. Trafil som aj jednu fajnovú jamu v zjazde a trnul som či som nesekol galusku. Asi 15 km pred koncom cyklistiky som nabehol na nerovnosť a padla mi asi o dva cm nižšie opierka na riadidlách, takže som posledné kilometre mal celú váhu tela vpredu prenesenú na ľavej ruke.

Možno sa prejavila svalová únava z predchádzajúcich dvoch objemových týždňov, možno málo najazdených km na časovkovom biku, ale v poslednom okruhu som začal dostávať kŕče do stehien, hlavne pri jazde zo sedla. Vedel som že sa toho už tak ľahko nezbavím a tak som záver cyklistiky zvoľnil a netlačil moc do pedálov a dúfal, že na behu sa to umúdri. Neumúdrilo. Celých 20km som sa musel sústrediť na techniku a frekvenciu môjho kroku a akonáhle som o trošku predĺžil krok alebo padol do sedavého behu, hneď som dostával poriadne kŕče. Takmer celý beh až na posledný kilometer som nevnímal okolie a v duchu som stále prosil svoje nohy, aby vydržali až do cieľa a sústredil sa len na to, aby som zle nestupil a nedostal taký kŕč, ktorý by ma donútil zastať a možno aj nedokončiť. A hoci som funkčne bežal moje ironmanské tempo a takpovediac pocitovo vyklusával, nedalo sa ísť rýchlejšie. Dokonca som si “vydýchol“ a uveril tomu že budem druhý až keď som posledný krát vycupital ten strmý kopec na hrádzu. V cieli som asi po pol hodine začal dostávať kŕče už do všetkých možných svalov od lýtok, cez stehná, zaďáky, medzirebrové a medzilopatkové svaly, dokonca aj na svaly krku. Takže to, čo prežívajú pretekári na konci výsledkovej listiny prežívame aj my vpredu :)

Keďže môj ďalší vrchol sezóny je o tri týždne Slovakman 226 v Piešťanoch a na Bátovce som vôbec neladil tak ma môj výkon trochu aj prekvapil, hlavne v porovnaní z ostatnými pretekármi, ktorí sa na mňa chystali :)

A aby som nezabudol, určite pomohla aj klobáska, ktorú som si dal o pol druhej v noci pred štartom. Jednoducho som neodolal, keďže sa okolo mňa nimi všetci v dobrej nálade napchávali a tá neodolateľná vôňa.....:)

Povedal som, že keď vyhrám, tak klobásku pred petekom začnem zahŕňať do tréningových plánov a keď nie, tak mám sa aspoň na čo vyhovoriť :)

A pred aj popreteková akcia pri našich stanoch, ktorá vyvrcholila sobotnou 30 člennou opekačkou a metaxovačkou už začína patriť do našich rituálov a prispieva k perfektnej atmosfére, ktorá vládne medzi triatlonistami. Už len kvôli tomu sa oplatí žiť triatlonom!

Vstávanie bolo síce ťažké, ale pomohlo ranné vyplávanie v priehrade. Nemôžem zabudnúť na skvelých zabávačov, s ktorých som mal potom už aj kŕče do brušných svalov- jedinečný komentátor a organizátor v jednej osobe Vlado Baron, šéf Triaxu Mišo Varga, nezničiteľný železný muž Marek Nemčík, “opravár“ domov Martin Baláž, a ďalší a ďalší, bez ktorých by to jednoducho nebolo ono.

 

Výkony mojich zverencov hodnotím pozitívne, vzhľadom na to, že niektorí mali za sebou Ironman v Klagenfurte, iní dovolenky, niektorí nastupovali s únavou po objemovej príprave,...

Gratulácia patrí aj Silvii za tretie miesto medzi ženami a zároveň zisku medaily z M-SR.

Ale verím, že nikto nie je zo sebou spokojný. Lebo iba nespokojnosť vás môže naštartovať a motivovať k ďalšej práci na sebe.

Čaká nás teraz Oravaman, ktorý nás môže veľmi prekvapiť a verím že aj pozitívne prekvapí, hoci je to prvý ročník pod taktovkou Petra Paľu, ďalej Martinský triatlon v Ďanovej, organizovaný Danom Konečným (nezabudnite sa poprihlasovať a zaplatiť štartovné) a ďalšia chuťovka v réžii Vlada Barona a Paľa Peciara- Slovakman 226, na ktorí sa už netrpezlivo tešíme.

 

fotografie zo včerajšieho SLOVAKMANA 113 nájdete na http://www.jurajbohunicky.eu/batovce/