Za zmienku stojí že “Špindl” v minulosti hostil niekoľko  vrcholných športových podujatí  ako napr. Svetový pohár MTB  alebo kopec  lyžiarskych podujatí. Plávanie sa odohrávalo v priehrade Labská, ktorá zachytáva okolité horské riečky. Teplota vody tu je v lete v priemere 16C, takže neoprén bol základom prežitia. Cyklistická trať bola rozdelená do dvoch  cca 16km okruhov. Išlo sa väčšinou po širokých lesných cestách a zvážnicach. Na trati boli podľa mňa  dva vážnejšie zjazdy. Jeden  asi 300m po skalách a koreňoch a druhý “lahodný” po downhillovej trati. Výjazdy zväčša tiahle, v tom dve stojky, kde sa jazdil “vyproštovák”. V druhej polovici okruhu bol dlhý asi 2km zjazd po lesnej asfaltke kde to pýtalo možno aj triatlonové nástavce. Bežecká trať bola delená do troch 3,5km dlhých okruhov, v ktorých bol jeden dlhší výbeh do kopca a prebeh cez potok. Bežalo sa v lyžiarskom areáli Svatý Petr. Organizácia a celý priebeh pretekov boli zvládnuté na jednotku ,všetko fungovalo ako má. Jediným nedostatkom bolo iba počasie, ktoré sa na nás opäť vybúrilo. Už v piatok sem tam spŕchlo, avšak v sobotu to doslova tieklo z oblohy od rána. Ešte 10min pred štartom sa uvažovalo, že sa plávanie kvôli bleskom zruší. Nakoniec sa to o 12:00 odštartovalo .Plavali sa dva 500m okruhy s krátkym výbehom z vody. Vo vode som sa dostal do veľkej masy, takže som toho dosť po prvú bóju schytal. Po obrátke sa formuje skupinka, v ktorej hákujem ako sa len dá a spokojne, za neustáleho dažďa vybieham do depa. Začiatok biku moc nesilím ,šetrím na prvú asi 1km dlhú stojku, ktorá prichádza hneď v úvode. Tu som si dal ciel chytiť nejakú skupinku, aby som v následnom ťažkom  kamenistom zjazde čo najmenej stratil. Zjazdujem v pohode, formuje sa skupina  v ktorej všetci spolupracujeme. Takticky som vedel, že nemá zmysel na takomto profile trate íst sám. Zjazdy a výjazdy sa za stáleho dažďa menia na menšie potoky. V polovici prvého okruhu sa stáva pre mňa  doteraz nepochopiteľná vec - zasekáva sa mi lanko zadnej prehadzovačky v radiacej páčke. Môžem vzadu radiť iba 28 a 32.Na občerstvovačke tam skúšam pumpovať WDčko a nejako to vyrvať, no nepomáha. Radím iba vpredu, krížim neskutočne, Dole kopcom točím  jak ventilátor, uniká mi skupina. Som zmierený s osudom, je mi do plaču. Aby toho nebolo dosť ,stále prší. V poslednom stúpaní  podávam svoju nitovačku mladej babe, ktorá roztrhla reťaz -a ona na mňa zo slzami v očiach: “ale já to neumím” Zosadám a nitujem. To dievča skončilo nakoniec vo svojej kategorii tretia - aspoň niečo. Do depa zjazdujem po zjazdárskej dráhe znechutený, brzdy dostavajú poslednú zmes šutrov a vody, platničky už nie sú, ide to kov na kov. Vybieham na beh s vedomím, že dnes to je už v prdeli a pozvoľna dokončujem svoj boj. Mrzí ma to o to viac keď pozerám výsledky a vidím, že tretí v mojej kategórii je Jacky, ktorému som na biku sekundoval a dobre sme sa dopĺňali. Škoda, končím nakoniec osmy v kategórii.

Celkovým víťazom sa stal suverén Franky  Betalier, ktorý to tento krát nemal také ľahké, zozadu  intenzívne číhali Felix Shuman a hlavne podla mňa prekvapenie Ian Leitg, ktorý je nováčikom. Medzi ženami dominovala Renate Bucher, favoritka Wassle doplatila na zle počasie, skončila piata.

Na záver treba iba dodať a veriť že sa Xterra do Špindlu vráti aj v budúcnosti To miesto je na takúto akciu ako stvorené, prajem organizátorom, aby sa im konečne po dvoch upršaných ročníkoch konečne vyjasnilo.

Napísal: Marcel Miko
foto: internet