Neuveriteľná atmosféra. Ľudia kričia, pískajú, tlieskajú reklamnými nafukovacími predmetmi, hudba hlasno hrá a moderátor ešte umocňuje všetku tú atmosféru, ktorá ženie pretekárov do nadľudských výkonov.

Aplauz sa opakuje stále a stále, keď vchádzajú pred divákov ďalší pretekári a pretekárky. Bežecká trať sa zahusťuje a povzbudzovanie je už neutíchajúce. Vo mne sa striedajú pocity. Závidím triatletom a zároveň si viem predstaviť, čo teraz prežívajú. Zažil som takúto atmosféru na veľkých podujatiach. Už sa teším na IM Klagenfurt.

Po 30tich minútach vbieha na štadión cyklista s tabulou “1 M“ a za ním Macca a Filip v neuveriteľnom tempe. Na treťom mieste už Andreas. Je jasné, že víťaz bude jeden z tejto trojice.

Macca je môj idol od juniorských čias, ešte keď pretekal v krátkom triatlone. Mal jeden rok, keď štartoval na 15 tich pretekoch. Z toho 13 vyhral, raz bol druhý a raz dostal defekt a nedokončil. Všetko boli preteky najvyššej kategórie – svetové poháre a prestížne bezhákové triatlony v USA, Austrálii a iné. Stal sa Majstrom sveta a víťaz svetového pohára.

Raz keď letel lietadlom, sedel vedľa neho nejaký turista. Dali sa do reči a ten pán sa ho pýtal, že kam cestuje a on že na triatlonové preteky. Macca okrem iného spomenul, že je Majster sveta v ITU TT. Turista mu povedal, že ho nepozná a spýtal so ho: „A na Havaji si ako skončil?“ To bola podľa Chrisa jedna z pohnútok, prečo sa neskôr rozhodol presedlať na Ironmany. Lebo keď sa povie triatlon, väčšina ľudskej populácie si hneď predstaví Havajského Železného muža – Ironman. Je ale pravda, že vtedy ešte triatlon na OH nebol.

Teraz som chvíľku zaváhal, komu mám fandiť. Predsa len s Filipom sa občas pozdravím, prekecneme pár slov. S Chrisom som štartoval na dvoch Svetových pohároch. Vtedy to bol pre mňa jeden so splnených snov. Mal som ale už pred štartom tušenie, že dnes to bude Filip, kto preletí ako prvý cieľom. To sa potvrdilo, keď 1km pred cieľom bežal okolo už z dosť veľkým náskokom a Macca išiel z posledných síl a bolo vidieť, že bude rád, keď ho Andreas nedobehne. Filip dnes ani nepotreboval použiť svoj zdrvujúci finiš (hoci v Senci mu nevyšiel).

Strhujúci bol aj súboj prvých dvoch pretekárok. Posledných 10 kilometrov išli bok po boku a posledných 100 metrov si 3 krát vymenili pozície. Do cieľa doslova skočila Holanďanka Vanvlerken.

Bol to fakt pekný zážitok, vidieť bojovať týchto špičkových pretekárov. Je to iné ako s nimi pretekať. Dokonca som bol aj viac nervózny, ako to dopadne, ako keď som na štarte s nimi.

Myslím, že si tú atmosféru užili všetci. Nie len pretekári. Aj Peter podal perfektný výkon, hneď pri svojom prvom štarte na “polke“.