Nebolo to však len prvé kolo pohára, ale aj prvý ročník Čunovského Half-Ironmana. Prvý ročník, úplne nové trate, málo známa lokalita a starí známi kamaráti. Kamaráti, ktorí sa občas stávajú súpermi, ale práve toto súperenie ešte väčšmi utužuje kamarátstvo.

A takto vyzerali preteky z môjho pohľadu:

Plávanie sa malo pôvodne odohrávať na ramene Dunaja, ale bolo presunuté do vratného kanála areálu Divoká voda. Výhoda je, že tu nie je žiadny prúd. Oproti Dunaju veľká výhoda. Nevýhoda je dĺžka 200m a otočka o 180° po každej dĺžke. Oproti Dunaju veľká nevýhoda. Teplota vody bola podľa organizátora a rozhodcov 14°C. Podľa meraní niektorých pretekárov tesne nad 12°C. Takže plávanie sa skracovalo z 1900m na 1600m. Ja osobne som však rád, že plávanie nebolo zrušené a skrátené len minimálne. Cyklistika s takmer nulovým prevýšením a veľmi priaznivým vetrom sa odohrávala na štyroch okruhoch. Trať bola nielen absolútne rovinatá ale aj bez zákrut. Jediné technické úseky boli otočky. Trochu nuda, ale zase netreba sa veľmi sústrediť, stačí búšiť do pedálov. A na záver polmaratón na siedmych okruhoch. Neznie to veľmi príťažlivo, ale bola to asi najlepšia bežecká trať akú som na pretekoch zažil. Počas celej trate počujem skvelú muziku z reprákov, ktorú občas preruší taktiež skvelý komentár Vlada Barona. Taktiež stále stretávam ostatných pretekárov a tak mám stále prehľad o súboji na špici pretekov a o všetkých ostatných súperoch.

Na štart sa postavilo celkom 41 triatlonistov a takže dnes platilo, že dobrého a pekného je vždy málo. Len tri dievčatá sa odvážili postaviť na štartovú čiaru do vody. Najmenej času v tejto ľadovej vode strávila členka nášho týmu Silvia. Asi dve minúty po nej opustila vodu Kika. Najviac sa vo vode páčilo na Slovensku doteraz neznámej Míle Pišanovej, ktorá si plávanie užívala vyše 35 minút. Na cyklistike si Kika so Silviou vymenili pozíciu a baby v tomto poradí dorazili na beh a potom až do cieľa. Kika a tak potvrdila pozíciu slovenskej jednotky v dlhom triatlone. Silviin výkon vzhľadom na to že sa rozhodla štartovať až večer pred pretekami bol tiež výborný. V sobotu ráno som sa bol rozplávať na bazéne a Silvia ešte netušiac, že ju čaká zajtra polironman tu veselo plávala intervalový tréning s tepmi vysoko nad anaeróbnym prahom.

Z mužov opustil podľa predpokladov vodu ako prvý Tomáš Bednář.  V tesnom závese za ním vodu opúšťa dvojica Karol Džalaj a Petr Vabroušek. Skvele si počína aj Štupi a okrem spomínanej trojice pred seba púšťa už len skúseného matadora Kašpárka. Ja vybieham z vody na celkom slušnom 11. mieste kúsok za Mišom Kulichom. Na biku sa pohybujem celý čas na 9-12. mieste a sledujem, ako si Petr a Karol rýchlo zvyšujú svoj náskok. Prvý sa pohybuje väčšinu času Petr a za ním s odstupom približne 20-30 metrov drží jeho tempo Karol. Už s väčším odstupom za nimi sa pohybuje Tomáš Bednář, Pavel Kašpárek, Maťo Šimkanin a pomaly sa na popredné pozície začína prepracovávať Mišo Kulich. Keď zosadám z biku je už o víťazovi rozhodnuté. Petr nasadil svoje strojové tempo a pred Karolom má už slušný náskok. Na treťom mieste sa nenápadne, ale veľmi rýchlo pohybuje Tomáš Bednář a za ním zvádza súboj o štvrté miesto Mišo Kulich s Maťom Šimkaninom. Nakoniec bol súboj úspešnejší pre Miša a Maťo sa musel uspokojiť s piatym miestom. Ja dobieham v celkovom poradí na 9. mieste, čo považujem za vynikajúci výsledok. Počas pretekov som našťastie nemal žiadnu väčšiu krízu, zo strany fanúšikov a trénera a dokonca aj niektorých súperov som cítil celý čas podporu, ktorá ma hnala vpred. Za to im všetkým veľmi ďakujem. Bolo fantastické v nedeľu závodiť v Čuňove a o rok sem prídem určite zase.

Okrem mňa závodil v mužskej kategórii aj náš tímový kolega Tomáš Straška. Nakoľko sú momentálne spolu so Zuzkou v radostnom očakávaní narodenia potomka, na tréning mu ostáva menej času ako v minulosti. Preteky si šiel hlavne užiť, čo sa mu určite podarilo. Predviedol výborné plávanie a cyklistiku, na behu sa však už trochu trápil s kŕčmi.

Na záver zopár naj nedeľných pretekov:

Najlepší kus odevu: Chlad vo vode bol znesiteľný aj vďaka neoprénovej čiapke, ktorú som si kúpil 4 minúty pred štartom ( a po dobehnutí do cieľa takmer zabudol zaplatiť).

Najlepšia hláška: Vlado Baron je vo forme, ale najviac som sa smial, keď zúbožene vyzerajúci  Džekson vchádzal do posledného okruhu a zahlásil: „Cítim sa ako keby som dostal leukémiu.“

Najväčší bojovník: Tóno Žáčik. Hoci sa po vynikajúcej cyklistike a plávaní na behu strašne vytrápil, nevzdal to a so cťou dobehol do cieľa.

Najviac hákujúci cyklista: Nikto!!!! Podľa toho čo som videl, išlo sa absolútne čisto.

Najkrajší bike v depe: Džeksonove Plasmatico – Nechať prestriekať dizajnérsky skvost od Scottu si vyžaduje kus odvahy.

Najväčšia bitka vo vode: prvá bójka po 200m bola kritická. Od nej až do depa som mal polovicu okuliarov zaliatu vodou.

Najlepšia od DJ-a zahraná skladba: Sú dve. Bonzo goes to Bitburg  od Ramones a taktiež Bless the night od glamrockerov Wigwam. Celkovo dávam za muziku 5 hviezdičiek.  

A čo s načatou sezónou? V sobotu ma čaká triatlon v Senci a na budúci víkend sa chystáme na ďalší polovičný Ironman do Mělíc. No a potom už  pomaly prichádza prvý vrchol sezóny – Moraviaman.

napísal: Martin Baláž
foto: Martin Krajčík