Každý naplánovaný tréning má mať určitú intenzitu a objem a tak isto svoju štruktúru tak, aby sa ním docielilo to, čo ním chceme zlepšiť. Ja osobne som zástancom toho, že športovec musí v každom momente tréningu vedieť, ako rýchlo pláva, beží, bicykluje, v akej intenzite a aká je frekvencia pohybu. Nechávať to len na pocit je nedostatočné! Teraz má každý možnosť kontrolovať si tieto údaje na hodinách, športesteroch a podobne. Dokonca si už nemusí človek rátať frekvenciu kroku pri behu, alebo merať čas na svojom kilometrovom úseku, ale športester to všetko už dokáže sám. Dokonca na cyklistike aj výkon vo wattoch.

Ako je možné, že niekto, kto sa chce seriózne pripravovať, pritom pláva, behá, bicykluje tak, že nevie vlastne čo trénuje, nevie, či sa v danej intenzite zlepšuje, či skúška novej techniky zrýchlila výkon v rovnakej intenzite. Osobne si neviem predstaviť, že by som len odplával 5 x 1000m s tým, že neviem za aký čas a v akej intenzite som to plával.

Preto nenoste tie drahé hodinky len ako ozdobu, aby bolo vidieť, že ste športovci, ale ich aj používajte!

Príklad:

Bežím v základnej vytrvalostnej intenzite na tepoch od 140-150 jednu hodinu. Pokiaľ nemám na hodinkách merač rýchlosti, kontrolujem si rýchlosť na odmeranom úseku (napr. na biku odmeraný 1 km) a podľa medzičasov a priemernej tepovej hodnoty viem, ako som na tom v porovnaní s predošlými rovnakými tréningmi. 

Dnes: 4:05 / 1km – 146 priemerný tep

Pred týždňom :4:10 / 1km – 146 priemerný tep

Z toho viem, že som sa oproti minulému týždňu zlepšil. (Jasne, že treba brať do úvahy aj ďalšie faktory: počasie, vietor, podklad –sneh, asfalt, oblečenie, zaradenie daného tréningu – po dni voľna, posun ANP atď )

Ale princíp kontroly ostáva zachovaný. Ešte stále sa nájdu takí, ktorí trénujú množstvo kilometrov, množstvo hodín a idú na pocity a potom na pretekoch dúfajú, že to vyjde. Nevyjde!

Pokiaľ si všetko kontroluješ, vieš s veľkou pravdepodobnosťou odhadnúť to, ako si na tom a za aký čas absolvuješ preteky alebo test.

Ďalšia skupina verí, že keď budú mať svoj deň, tak “motyka vystrelí“. Nevystrelí! Buď máš na určitý výkon natrénované, alebo nie. Výkon sa nedá oklamať, ani zrazu ísť nad svoje možnosti. Pôjdeš iba tak rýchlo, na čo je tvoje telo pripravené. A málokedy sa priblížiš k svojim 100 %. Nikdy nebude podaný výkon rovný 100% potenciálu. Ale o tom možno inokedy.

Kontrola tréningu je veľmi dôležitá, preto doporučujem – v každom momente tréningu by ste mali vedieť, ako rýchlo a akou intenzitou plávate, beháte, bicyklujete + k tomu pridávam ešte frekvenciu pohybu (počet záberov na 25m, počet šliapnutí za minútu a počet krokov za minútu)!

Prečo je to dôležité? Veľmi dobre sa dá kontrolovať výkonnosť, zvýšenie/zníženie výkonu ako reakcia na zmenu techniky na ktorej pracujeme, či je pohyb efektívnejší s vyššou/nižšou frekvenciou a podobne.

Ďalšia dôležitá vec je dodržiavanie intenzity. Nie rýchlosti!

Čo je to intenzita? – To, ako ťažko pracuje naše telo.

To znamená kopírovať terén, prispôsobiť sa počasiu. Do kopca a proti vetru spomaliť a dole a po vetre zrýchliť. Tak isto, keď stúpne teplota alebo sa výrazne ochladí, treba spomaliť a držať intenzitu. Na kontrolu nám slúži hlavne tepová frekvencia.

Pokiaľ mám ísť tréning v určitej tréningovej zóne, tak aj keď je terén vlnitý, krivka tepovej frekvencie ostane rová, nie zvlnená podľa terénu.

 

Ďalej chcem pripomenúť, že to, čo z toho vyplýva, je samotné vyhodnotenie a zaznamenanie tréningu v tréningovom denníku. Potom nenastanú situácie, že neviete, ako rýchlo ste daný tréning v minulosti absolvovali. Dokonca, niektorí nevedia ani svoje osobné maximá na štandardných vzdialenostiach. Ťažko potom nastáva proces sebamotivácie, keď vlastne neviete, ako na tom ste. 

No som zvedavý, či to niekoho preberie :-)

Veľa radosti z pohybu!