Niektorí žiaľ na poslednú chvíľu museli účasť zrušiť, tak sme nakoniec vyrazili len štyria v zložení Palo Koval, Maťo Babušík, Igor Hrebíček, Stano Hamerlík. 14.3. sme teda nakoniec aj vyrazili za teplejším počasím najazdiť zopár kilometrov na slnečnej Malorke.

Počasie nás prvé dni trošku prekvapilo a tak sme si hlavne v kopcoch na vlastnej koži zažili ako po 20 km stúpaní  chutí 20 km zjazd vo vlhku, vetre, prepotení a v letnej výbave. Museli sme aj použiť termo oblečenie z dávnejších čias – noviny pod dres. Na druhý deň z nás mali radosť v miestnych obchodoch, kde sme si museli doplniť oblečenie aj do horšieho počasia. Počasie sa ďalšie dni trocha zlepšilo a tak sme si mohli v plnej paráde užiť krásne a naozaj bezpečné jazdy po „ záhradkách „ vidieka ostrova, prechádzali sme romantickými dedinkami, lemovali nádherné útesy. Natrénovali sme rovinky, kopce, aj jazdu v pelotóne. Jeden deň sme išli so skupinou Realiz a jeden deň nás zobrali do balíka triatlonisti z Británie. Palo si po nešťastnom páde mohol porovnať úroveň zdravotníctva v Španielsku s tým naším. Po nútenom dni voľna pokračoval v tréningu v bolestiach a s rukou v dlahe – na môj obdiv v plnom nasadení, klobúk dolu, neuveriteľný výkon.  Najazdili sme každý deň pekné objemy, takže nám už nezostával čas ani na beh ani na plávanie, ale ak mám byť úprimný, asi ani  sily.

Na záver sme už začali plánovať budúci rok, radi by sme sa tam opäť vrátili v čo najväčšom počte, aj s rodinami. Pripájam pár fotiek z našich dní.