Niektorí si dokonca vytvoria svoj jedinečný šport, aby aspoň v niečom vynikli, keď je ťažké sa presadiť v populárnych športoch a disciplínach. A väčšine organizátorom súťaží ide (aj) o biznis, takže prečo nevytvoriť ľahko dosiahnuteľné méty, aby to prilákalo, čo najviac platiacich ľudí. Veď dáme kategórie po 5 tich rokoch, alebo najlepšie po 3 rokoch, jednom roku (aj to príde, nebojte sa ;)
Veď každý chce byť úspešný, každý sa chce pochváliť, tak prečo nezačať rozdávať medailu každému, kto dokončí? Alebo ešte lepšie - finišerské tričko dostanete už pri registrácii. Vlastne netreba ani dokončiť ;)

No a aby som bol “king“, nech to, čoho sa zúčastním má aj poriadne dobrý názov: Ironman, Maraton, Spartan race, ...
A úplne stačí len absolvovať. A vlastne sa nemusíš na tú športovú “výzvu“ ani pripraviť. Veď my nemáme čas pripraviť telo na športové výkony, musíme pracovať, starať sa o rodinu a ešte si nájsť čas a prostriedky na tréning? Kto by to robil?
Na to myslia aj biznismeni – usporiadatelia. Veď dáme také prekážky, aby ich zvládol, každý. A ak to fakt niekto nezvládne (alebo nepodvedie (sám seba) a obíde „prekážku“, ako som videl nie len na spartan race-och), tak predsa len mu nejako pomôžu rozhodcovia, alebo usporiadatelia. Veď čo keď potom na budúci rok nepríde preto, že bol diskvalifikovaný, alebo nestihol limit a že nedostal finišerskú medailu!! To si žiadny usporiadateľ nemôže dovoliť!

A tak aj časové limity upravíme, aby to všetci stihli. Je to jednoduchšie ako počúvať výčitky tých, čo ich nestihli a tak veľa tomu obetovali a HLAVNE si zaplatili “nekresťanské štartovné!!!“

Narážam aj na Oravaman-a. Má to byť neľahká výzva. Má to byť niečo, na čo sa treba dôkladne pripraviť, nie dva týždne, nie dva mesiace...

Áno, pre každého môže byť výzva niečo iné. Ale aby to malo hodnotu aj pre tých, ktorí fakt na sebe poriadne makali, odriekali si, vypotili litre potu, milí organizátori extrémnych pretekov, nepočúvajte frflošov a neuľahčujte to!
Musí to byť aj pre nás výzva. Pre mňa osobne nemá žiadna účastnícka medajla žiadnu hodnotu. Mám svoje výzvy posunuté oveľa vyššie. Hlavne vo svojom srdci, lebo viem, čo som pre danú výzvu obetoval.
Spartan race a podobné momentálne populárne súťaže posunuli laťku strašne nízko. Úplne pokazili slovo “Challenge“.

Čítam na FB reakcie ľudí, čo boli zastavení kvôli búrke, čiže bol časový limit po biku posunutý. Čítam reakcie, ako bolo po trati málo vody. Čakám ďalšie reakcie, že by sa to malo skrátiť, menej kopcov, že to bolo až príliž ťažké... Predsa len to chcem! Chcem byť Oravaman, Slovakman, Spartan... Ale prosím nerobte nám to ťažké! Chcem aj nejakú cenu, tak aspoň tombolu nech vyhrám, keď v kategórii 33-34 ročných je veľa lepších ako ja.

Možno viacerí pochopíte, čo chcem týmto článkom povedať. Aj keď viem, že väčšina sa nahnevá a neprijme môj osobný, nikomu nenútený, názor na vec :)
Ale to je normálne.

Takže, nebuďte mäkkýše a keď si dáte veľké výzvy, poriadne sa na ne pripravte! Po všetkých stránkach. Postupne, krôčik po krôčiku. Od ľahších cieľov až po nekonečné... Keď dosiahnete niečo fakt veľké, potom si budete vážiť samých seba. Ale nesmie to byť “zadarmo“ a bez námahy!

Vidíme sa na Slovakmane ;)