V tomto článku sa zameriam na jazdu v skupine cyklistov. Či na tréningu alebo na pretekoch. Tu je najskôr niekoľko hlavných pravidiel.

Jazda v skupine musí byť plynulá. (pokiaľ nechceš nastúpiť a odísť zo skupiny)

Cyklista musí stále myslieť na to, že má kamaráta aj tesne za sebou, preto žiadne prudké vybočenie ani zabrzdenie neprichádza do úvahy. Najčastejšie sa padá, keď cyklista prudko vybočí a ten za ním ja z ľavej alebo z pravej strany (keď fúka z boku), alebo keď sa prudko zabrzdí, alebo postavením sa zo sedla cyklista posunie bike pol metra za seba, kde je tesne druhý cyklista. Príde ku kontaktu kolies a pád je na svete ;)
Ako tomu predchádzať?

Ak ste vpredu a vidíte prekážku, už z diaľky musíte postupne začať meniť smer. Nie až tesne pred ňou. Ak je pred vami jama, okrem toho, že ju obídete, ukážete na ňu prstom, aby ste tým upozornili aj ostatných, ktorí jazdia tesne za vami. Ja sa snažím ukazovať aj na pretekoch. Predsa len máme drahé kolesá ;) a aj hrozba defektu seknutím je veľká (ako bolo tomu v Kravanoch) Treba si uvedomiť, že cyklista za vami ju nemá šancu cez vás vidieť a môže reagovať len podľa vás a vašich znamení. To isté platí aj pri obchádzaní zaparkovaných vozidiel, predbiehaní pomalších cyklistov, pribrzdení pred križovatkou alebo zákrutov,... Dá sa aj zakričať „Pozor!“ a podobne.

Pri postavení sa zo sedla, hlavne v kopcoch, vzniklo medzi hobbíkmi nevhodné pravidlo, že cyklista, ktorý sa ide postaviť zo sedla má prstami na brzdových páčkach akože „zablikať“. Videli ste to robiť niekedy profíkov? Je to iba neobratnosť a neochota sa naučiť jednoducho sa postaviť zo sedla tak, aby ste tým neposunuli bicykel o centimetre dozadu a nespôsobili pád. Stačí načasovať zdvyhnutie zo sedla tak, aby ste zľahka v tom momente prišliapli viac na pedál. Chce to len niekoľko krát si to vyskúšať. Videli ste to ("zablikať") niekedy spraviť Contadora? ;)

Ideme na základné a hlavne bezpečné pravidlá striedania.

Najprv sa budem venovať tomu, čo sa prevažne používa na tréningu.

 
Prvý prípad je vhodný ak je menej cyklistov (2-3) a cyklisti idú za sebou. Ale aj keď je viac a "ťahajú sa dlhšie špice" (cyklista ťahá skupinu dlhšie ako 5-10 sekúnd). Každý cyklista by sa mal naučiť vnímať odkiaľ fúka vietor. Ak to necíti alebo nevidí podľa stromov a tráv, cíti to podľa toho, kedy je schovaný za kamarátom pred ním a môže ho upozorniť, či sa má dať viac doprava alebo doľava, aby boli všetci schovaný.

Vedieť sa schovať a chovať sa v skupine tak, aby cyklista ušetril čo najviac energie je umenie šampiónov. Ak sa to nenaučíte, nikdy nemôžete konkurovať ostatným. Aj slabší cyklista, ktorý sa vie chovať v skupine cyklistov, sa v nej dokáže udržať.

Takže ideme na vietor priamo zpredu alebo zozadu.

 
Ak fúka spredu alebo zozadu, cyklisti sú zoradení za sebou v jednej rovine. Po nejakej dobe, po dohode alebo ako samotný cyklista vpredu vládze, odstrieda. Najčastejšie do pravej strany. Na tréningu vtedy sledujem, či nás neobieha nejaké auto, čo by v momente striedania mohlo byť nebezpečné. V tejto dobe sú „tesnotky“ časté.
To že strieda, môže naznačiť cyklistovi za sebou kývnutím lakťa.
Pozriem sa či nejde auto, pomaly mením smer doľava, naznačím lakťom a až keď som mimo línie cyklistu za mňou, začínam spomalovať a tesne vedla ostatných ( čím bližšie, tým viac využiješ prudenie vzduchu skupiny) postupujem dozadu, pri poslednom opäť ľahko zrýchlim na rýchlosť skupiny a zapájam sa za posledného do závetria. Čím bližšie, tým menší odpor vzduchu a viac šetrenia energie (vraj až 30-60%).
Jazdím stále za kolesom predchádzajúceho kamaráta až sa dostanem opäť dopredu (“na špicu“). Dôležité je, že cyklista, ktorý sa dostane na špicu iba udržuje rýchlosť skupiny. Nezrýchluje! Spomaluje ten ktorý odstriedal! Ak máš problém s tým, že keď sa ocitneš na vetre, nevieš odhadnúť aktuálnu rýchlosť s pocitu, dobre poslúži mrknúť sa na cyklopočítač, na aktuálnu rýchlosť a udržať ju aj pri posunutí sa na prvé miesto v skupine.
Toto pravidlo platí pri všetkých druhoch striedania v skupine! Každé príliš veľké zrýchlenie rozhadzuje skupinu, narúša jazdu a výkon celej skupiny, vznikajú medzeri medzi cyklistami (“diery“)

Teraz vietor z boku.

 
Ak fúka z boku (modrým sú šípkami označené všetky možné smery vetra) cyklisti jazdia vedľa seba. Tu začína pravé umenie cyklistiky ;) Niekedy je vietor taký silný a tak z uhla, že sa všetci v skupine nezmestia na cestu a vtedy vzniká tzv. “Terezín“, kedy cyklisti ktorí sa nezmestia vedľa, už idú "za svoje" tak ako prví cyklista. Tu sa ukazuje a dosť často rozhoduje, kto na to má a kto nie ;)

Tu sú dôležité tieto pravidlá. Vždy sa strieda proti vetru!!! Pretože ďalší cyklista za tebou je kolesom vedľa tvojho a inak by bol zmätok a riziko pádu. A chceme, aby boli všetci schovaný, dáme sa úplne na kraj cesty (buď vravý alebo ľavý). Najčastejšia kritická chyba je, že cyklista vystrieda do nesprávnej strany. Preto doporučujem, pokiaľ sa trať napríklad stále točí a tým aj vietor, vždy si pred vystriedaním skontrolovať letmým pohľadom, či a z ktorej strany je cyklista za mňou a podľa toho viem do ktorej strany mám bezpečne odstriedať.

Dvojičky na tréningu

 
Na tréningu sa v skupine viac než 4 cyklistov často používa jazda dvojíc.

Akonáhle je nás viac ako 4, ideme dvojičky. Je to hlavne bezpečnejšie, lebo autá nejazdia tesnotky, ale musia počkať kým auto oproti prejde, lebo sa nezmestia medzi nás a auto idúce oproti.

Tu platia rovnaké pravidlá ako som písal vyššie, plus to, že striedajúca dvojica pri odtriedaní (okrem pozretia či nás nepredbieha auto a na úzkej ceste či nejde aj auto oproti) musí zrýchliť až potom vybočiť do strán, lebo často je jeden z dvojice medzi striedajúcimi cyklistami (podľa vetra).
Ostatní musia vytvoriť priestor hlavne striedajúcemu pri krajnici, ktorý sa posúva pomaly a plynulo dozadu.
Tento spôsob jazdy sa využíva hlavne na najazdenie objemových kilometrov a pokecanie si ;)

A takzvaný kolotoč, ktorý sa najčastejšie používa pri pretekoch a rýchlych tréningoch.