Na pódiových umiestneniach sme mali troch našich zverencov. Soňa Vnenčáková bola prvá v Slovenskom pohári junioriek v kros triatlone a druhá v triatlone. Rasťo Gajdoš skončil tretí v akvatlonovom pohári dorastencov a ja druhý v triatlone 35-39 ročných.

Všetkým vyhodnotením pretekárom gratulujeme!

Vždy som chcel, aby bol náš klub iný ako ostatné. Chcel som, aby bol prvoradý individuálny kamarátsky prístup, dosiahnutie každého jedného člena jeho jedinečných individuálnych cieľov a tým dosiahnutie nášho klubového cieľu. A to nie je čo najviac pohárov a medailí, ani prispôsobeniu jednotlivca k úspechu klubu. Vždy bolo cieľom TTT vytvoriť podmienky pre efektívne a príjemné športovanie v dobrej partii ľudí, ktorá si navzájom pomáha a motivuje. Vždy som chcel ľuďom pomôcť dosiahnuť ich sny a využiť moje skúsenosti na ich individuálny rast. Tak isto pomáhať Slovenskému triatlonu. Naše možnosti sú obmedzené a nie vždy sa mi to darilo (sa nám to darilo) dosiahnuť.

Preto chcem do budúcna veľa vecí zmeniť, aby naša klubová vízia ostala zachovaná aj naďalej.

Poviem vám, mám problém hodnotiť ľudí v našom klube. Posledné roky sme zvykli poďakovať všetkým za predchádzajúcu sezónu a reprezentovanie našich farieb.

Časom som pochopil, že sa nedá ohodnotiť, kto je lepší a kto horší.

Je lepší športovec ten, kto vyhrá preteky, alebo ten kto začal zo športom po 40tke a dokázal za dva roky viac, ako niekto za 20 rokov? Ten kto si nájde šport, ktorý mu najviac sedí a dosiahne v ňom úspech aj napriek slabej konkurencii, alebo ten kto skončí v poli porazených v športe, ktorý má rád a obetuje mu svoj čas a pot aj napriek tomu, že sa pre neho geneticky a fyzicky vôbec nehodí?

Je lepší ten, kto dosahuje úspechy, lebo už roky trénuje a zabezpečil si dostatočné podmienky na viacfázový tréning, alebo ten kto zvládol svojho prvého Ironmana aj napriek tomu, že mal čas trénovať len pár hodín týždenne, kvôli vyťaženosti v práci a starostlivosti o rodinu s deťmi?

Je väčší úspech dostať sa na vytúžené svetové podujatia, pokiaľ máš profesionálne podmienky, alebo kvalifikovať sa na Ironman na Havaji v Age Group popri zamestnaní na plný úväzok.

Preto sa neodvažujem nikoho z klubu hodnotiť. Nikto z nás nevie, čo všetko ten či onen pretekár obetoval pre to, aby si spravil osobák o pár sekúnd. Nikto nevie koľko musel odtrénovať navyše iný pretekár, aby sa vyrovnal ostatným napriek jeho zdravotnému hendikepu.

Preto nie je žiadne hodnotenie, žiadna medaila ani pohár, objektívne hodnotenie. Každý si len sám vie povedať, či to za to stálo, či je spokojný čo dosiahol a ako vysoko si úspech cení.

Preto nerobte šport pre druhých, nepočúvajte, kto je lepší a kto horší, ale pýtajte sa skôr sami seba otázky typu: Spravil som pre to všetko, čo bolo v mojich silách, aby som dosiahol svoj cieľ? Ak je odpoveď áno, ste pre mňa víťaz!

Prajem, veľa vašich splnených (nie len) športových snov.