A ako kedysi pán Conconi pri tréningu Mosera (kedysi držiteľa svetového rekordu v hodinovke na biku na dráhe) povedal:

„Všetko je v športe determinované rýchlosťou. Sila, vytrvalosť a obratnosť sú druhoradé.“

 

Tento článok je prioritne venovaný mladým talentom, triatlonistom, ale aj bežcom a iným mladým vytrvalostným športovcom.
Táto doba, ktorú by som nazval – “Ako si s čo najmenším úsilím poškrabkať svoje ego“, ničí mladé talenty. Pochopím to u starších pretekárov, kde je už ťažké rýchlosť vôbec udržať, že ich láka pretekať na čoraz dlhších vzdialenostiach, ale postupne to chytá  mladších a je ťažké vysvetliť im, že vykročili zlým smerom. Dosiahnu síce určité uspokojenie splnením si svojho cieľa zvládnuť Oravamana, Ironman-a, zabehnúť maratón, ale neskôr si uvedomia, že cesta späť už nie je. Pokiaľ nevyužijú svoju mladosť na dosiahnutie svojej maximálnej rýchlosti na krátkych vzdialenostiach, už nikdy nedosiahnu tie najvyššie méty ani na dlhších pretekoch.

A preto je to na nás, tréneroch, ako dokážeme mladých talentovaných pretekárov presvedčiť o základných princípoch tréningu s prihliadnutím na vek.

Čas a naše starnutie je niečo, čo sa nedá vrátiť späť a preto je dobré uvedomiť si to čo najskôr, skôr ako som si to uvedomil ja (hoci stále docela zavčasu) a mnoho ďalších športovcov.
Dlho sledujem tento vývoj v triatlone, ale aj v behu, cyklistike. Je ľahšie a menej bolestivé trénovať vytrvalosť ako rýchlosť. Pretože samotná skladba tréningu, prioritne určeného na zrýchlenie sa, je veľmi náročný a zložitý proces. Oproti tomu získať vytrvalosť je jednoduché. Stačí mať dostatok  času a trpezlivosti, dodržiavať jednoduché princípy sústavnosti a postupné predlžovanie času tréningového podnetu.
A aj preto veľa ľudí si radšej vyberie ľahšiu cestu a postupne si svoje uspokojenie dosahujú tým, že si vyberajú stále dlhšie a dlhšie preteky a neskôr ich absolvujú stále viac a viac a tým si vytvárajú novú motiváciu pre tréning.
Nevidím v tom problém, pokiaľ to ide spolu s vekom. Horšie je, ak tomuto trendu nedokážu odolať mladí talentovaní pretekári už okolo 20 rokov, niekedy aj mladší.
Ak chceš byť špičkový ironman, maratónec,.. , musíš byť rýchly. Rýchlosť je základ úspechu. Najlepší dosahujú na ironmane rýchlosti okolo 1:15-20 priemer na sto metrov pri plávaní, 40-44 Km/hod pri biku, pri behu 3:40-3:50 na kilometer a samotní špičkoví maratónci tempo na kilometer v maratóne okolo 3:00!!

Zdá sa vám, že nie je to o rýchlosti?
Koľko z vás dokáže zaplávať samotných 400m za 5:00, ísť napr. 10km časovku priemerkou 45km/hod alebo zabehnúť 5 km pod 19 minút? Alebo zabehnúť len jeden kilometer pod 3minúty?
Pokiaľ nedosiahnete tieto rýchlosti pri krátkych vzdialenostiach, nemáte šancu ich výhradne vytrvalostným tréningom dosiahnuť na dlhých pretekoch.
A tu je hlavný problém skorého prechodu na dlhé trate alebo zaraďovania “neškodných“ dlhých súťaží v rámci prípravy na krátke trate.
Ten problém je v tom, že telo sa po zaradení dlhých pretekov spomalí na dlhú dobu. Neviem presne čím to je spôsobené, pravdepodobne únavou nervového systému, ktorý dáva impulzy svalom pre ich stiahnutie a tie sú potom pravdepodobne na dlhšie obdobie spomalené. Keď absolvujete napríklad pol alebo celého Ironmana alebo pol/celý maratón, aj z vlastnej skúsenosti viem, že telo sa spomalí na pár týždňov a vám bude dlhšie trvať kým sa dostanete na rovnakú rýchlosť na krátkych vzdialenostiach, akú ste mali pred pretekmi. Telo jednoducho spomalí a preto nedoporučujem pretekárom, ktorí chcú kvalitne odpretekať celú sezónu aj na krátkych vzdialenostiach, aby zaradili na začiatok , na jar, maratón alebo ironman. Dva mesiace trvá kým sa opäť dostanete do rovnakého stavu ako pred pretekmi. (treba zaradiť oddych, znovu objemovú prípravu a nakoniec tempové rýchle úseky) Aj regenerácia šliach, svalových úponov a odstupov trvá oveľa dlhšie ako po kratších pretekoch.
Pokiaľ sa pretekár v mladom veku nesnaží byť rýchly na krátkych, pre jeho vek vhodných pretekoch, nikdy nedosiahne v dospelosti svoj potenciál.
Ja som bol ako junior rovnaký. Nepočúval som rady, že pre môj vek nie je vhodné zaradiť ironman keď som mal 21 rokov (hoci na konci sezóny, čo je najlepšia voľba z tých zlých) a hladký maratón (tak isto striktne po sezóne), keď som mal 23 rokov.

Spätne si uvedomujem, že som spravil veľkú chybu, že som sa ponáhľal.

Drvivá väčšina špičkových ironmanov a maratóncov začala výlučne na krátkych tratiach a postupne vekom prechádzali na dlhšie. Môžem menovať od Marka Allena (vítaz niekoľkých krátkych triatlonov, tuším aj MS! až potom 5 krát zvíťazil na Havaji a popri tom stále pretekal aj na Formule – kedysi sérii superšprintov – cca 200m-5km-2km a to celé viac krát), cez McCormacka (Majster sveta v krátkom tt, vítaz svet. pohára v krátkom tt a až v neskoršom veku sa dal na ironmany a dva krát vyhral Havaj, druhý krát ako 38 ročný), Craig Alexander (3x víťaz Havaja), Luck van Lierde (majster európy v krátkom a držitel najrýchlejšieho času na havaji), nemec Lothar Leder (prvý pod 8 hodín na IM a v tom obdobý aj 7. na MS v krátkom a víťaz viacerých krátkych triatlonov, Eur. Pohárov), Ivan Raňa, Docherty, Bockel, všetci kedysi špičkový na krátkych tratiach....A v neposlednom rade, ideálny príklad Ospalý ( Majster Európy, víťaz Svetových pohárov v krátkom triatlone, neskôr druhý na MS v polovičnom IM a až v 37 rokoch absolvoval prvý IM a to hneď pod osem hodín!!)
Ešte spomeniem jedného, lebo by som musel inak vymenovať 80% z aktuálnych top pofíkov-dlhotratiarov.A ten je nám známy Peťo Vabroušek, ktorý v mladosti vyhral Český pohár v krátkom triatlone a svoj osobný najlepší výkon na IM 8:04 dosiahol práve v prvom roku pri prechode na dlhé trate. Prečo akurát vtedy? Nie náhodou preto, že dokázal ešte využiť rýchlosť natrénovanú pre krátke triatlony?
Tak isto je to u mňa. Práve v období, keď som mal najlepšiu výkonnosť na krátkych triatlonoch a dokázal som bežať hladkú desinu pod 32 minút, vtedy som bez špeciálneho tréningu zabehol po sezóne osobák v maratóne za 2:31:31 ako aj dosiahol z tréningu na krátke trate (na cestom, nie časovkovom biku) osobák a vtedy slovenský rekord na IM trati 8:31:29.
Teraz viem, že keď chcem bežať na IM maratón hlboko pod 3 hodiny, musím byť rýchly aj na 10 km behu, aj na 3-5km behu, ... Keď som bol rýchly na krátkych, vedel som, že pokiaľ len jemne zvýšim objem, dokážem byť rýchly aj na dlhých.

Teraz by som to spravil inak, keby som mohol vrátiť čas. Počkal by som s maratónom a Ironmanom  minimálne až do 30tky.
Ešte sa vrátim k všetkým tým menám, ktoré som spomenul. Títo všetci sa nikam neponáhľali a využili jedinú príležitosť, ktorá sa v živote neopakuje a to, využili svoj mladý vek na rozvoj rýchlosti do maximálnej možnej miery a neskôr zlepšením absolútnej vytrvalosti dokázali svoju výkonnosť využiť aj na dlhých vzdialenostiach.
Nedá sa to spraviť naopak. Že začnete z dlhými triatlonmi a potom dokážete prejsť na krátke a dosiahnuť úspech. A tak isto nikdy nedosiahneš špičkovú výkonnosť na dlhých pretekoch, pokiaľ nebudeš dobrý na krátkych.

To platí aj u bežcov. Všetci špičkový maratónsky bežci začali behať najprv 800-1500m, 3km, 5km, krátke krosy, 10km a až neskôr a spravidla až po 30tke prešli na polmaratón – maratón, či už Gebrselassie, Paul Tergat, Paula Redcliffe – všetci boli držitelia svetových rekordov na maratóne a aj na niektorých krátkych tratiach. Čítal som ich životopisné knihy. (ale neverte všetkému čo sa píše na nete :)– overujte si fakty a tvorte si vlastný názor!)
Priznám sa, mám s tým u svojich mladých zverencoch problém, udržať ich na krátkych, pre nich vhodných pretekoch. Je doba, kedy je viac absolvovanie Ironmanu ako dať krátky triatlon pod 2 hodiny, je viac dobehnúť maratón ako zabehnúť 10km pod 30 minút,....

Je tu doba ľahkých odmien a byť rýchly je ťažké. Rozumiem tomu. Človek je od prírody lenivý tvor a snaží sa všetko si zľahčiť. Ale tí, ktorí dostatočne pochopia princípy tréningu v závislosti na vek, tí budú z toho ťažiť dlhú dobu a majú šancu dosiahnuť oveľa väčšie ciele ako tí netrpezliví.

A preto sa dám na extrémne triatlony a ultramaratóny až po 90tke ;)