Dôvodov môže byť niekoľko. Spomeniem možno najčastejšie.

Pred pretekom-

slabá predštartovná nervozita – Pokiaľ nie je pretekár optimálne psychicky naladený na plánovaný výkon niekoľko minút pred štartom, telo sa nedokáže plnohodnotne pripraviť na ideálny stav, kedy sa začne vyplavovať adrenalín, ktorý zvyšuje výkon, krv sa presúva prioritne do svalstva, prebieha vyprázdňovanie organizmu ( u mňa cca 3-4 x WC) aby bolo ideálne vnútorne naladené a nič nebránilo podať počas preteku maximum.
prílišná predštartovná nervozita- Pokiaľ je pretekár premotivovaný a príliš vážne berie samotnú súťaž, môže nastať stav, kedy príde horúčka a pocit choroby. Reálne sa nameria zvýšená teplota a telo sa naopak začne brániť výkonu a nepustí pretekára do vysokej intenzity.

Oba stavy sú nežiaduce a preto treba vhodne individuálne načasovať dostatočne skorý príchod na miesto štartu, vhodné rozcvičenie, psychický kľud, vyvolať správnu atmosféru, niekto počúva hudbu, iný sa dlhšie rozbeháva alebo zabáva s kolegami s klubu. Každý by si mal časom nájsť svoj ideálny predštartovný rituál, aby telo bolo čo najlepšie pripravené na štartový výstrel a ďalšie minúty, či hodiny po ňom.

Počas pretekov-

Prílišná bojazlivosť a strach zo súperov

Keď si pretekár neverí, nastáva skľúčenosť, čo vôbec neprispieva výkonu. Pretekár sa musí psychicky pripraviť na to, čo všetko sa môže počas pretekov stať a aj na to, že môže prísť neúspech. Pokiaľ sa popredu zmiery s tým, čo najhoršie sa môže stať (že neuspeje a nedosiahne svoj cieľ), zároveň ho to uvoľní a odľahčí hlavu. Začne myslieť pozitívne a plánovať úspech. Bude mať takzvané “ľahké nohy“.
Opak je prehnaná sebadôvera. Aj to sa často stáva a vtedy môže sebe menší čiastkový neúspech úplne pokaziť celý výsledok. (Napríklad pretekár nevypláva v prvej skupine pretekárov ako plánoval, čo ho psychicky tak rozladí, že prestane bojovať ďalej a stráca motiváciu pokračovať a preteky buď ľahko vzdá alebo ich len bez boja dokončí.)

Taktické chyby

“prepálenie“
Najčastejšia chyba neskúsených alebo ťažko sebaovládateľných pretekárov, kedy sa strhnú atmosférou, súpermi. Preteky rozbehnú nad svoje možnosti, čo ich stojí množstvo energie (hlavne cukru uloženého v glykogéne), ktorá bude neskôr chýbať a nastane predčasný pokles kvality výkonu. Totiž pocit, ktorý nám spôsobí atmosféra, vyplavený adrenalín v krvi, nie je niekoľko minút po štarte adekvátny danej intenzite a rýchlosti pretekára. Sám som prekvapený, koho všetkého predbieham po pár minútach po štarte. Veľa krát sa mi stalo, že som vyplával prvý z vody, ale pritom ešte 100 metrov po štarte som bol ale 20ty. No, niektorí sú proste nepoučiteľní ;)

Ale pozor, prepáliť sa dá aj počas rozbehnutého preteku, začiatok cyklistiky, pri výbehu z depa na beh, ale aj príliš rýchly nástup a zrýchlenie hocikedy, počas výkonu.

Taktické chyby vo vode: zle naučené pozeranie sa nad vodou na bójky, kedy sa pretekár príliš brzdí, plávanie krivo, nevyužívanie plávanie vo vlne za druhým pretekárom,
prílišné šetrenie sa na ďalšie disciplíny (pri všetkých častiach pretekov)- podvedomé brzdenie výkonu tým, že pretekár sa bojí neúspechu a podvedome nepodáva maximum, nejde “na hrane“, lebo sa bojí, že by predčasne skončil a ten neúspech by nevedel uniesť. Preto ide pomalšie, aby prioritne dokončil. Najlepší z najlepších veľa krát prekročili svoju hranu a skončili v poli porazených, ale viac krát uspeli !! Keď to neskúsiš a nebudeš hľadať svoju “hranu“ aj s rizikom neúspechu, nikdy nepodáš svoj maximálny výkon!

Cyklistika: zle technicky zvládnutá jazda v skupine cyklistov, nedostatočné šetrenie energie v tzv. háku, za druhým pretekárom. Nedostatočné “zmačknutie sa“ pri nástupoch a pokusoch o únik druhých pretekárov, odpadnutie zo skupiny, nevhodné dopĺňanie tekutín a energie (hlavne dlhé TT).

Beh: Podobne ako pri predchádzajúcich disciplínach + prílišné šetrenie sa na možný finiš.

Pokiaľ chce pretekár vyhrať (preteky s draftingom), musí vyplávať v prvej skupine, potom sa musí udržať v nej aj na biku a musí z nej najrýchlejšie bežať (+rýchle depo!). To je odpoveď na otázku, ktorá disciplína je najdôležitejšia, keď chcem vyhrať  ;) Čiže všetky tri sú dôležité.

Keď chceš byť fakt dobrý, musíš tvoriť preteky. Nesmieš byť pasívny a čakať kto čo urobí. Keď treba, tak nastúpiť na biku a utiecť lepším bežcom ako si ty, ak si slabý v závere behu, treba rozhodnúť preteky už skôr,... Každý si musí zhodnotiť svoje slabiny a silné stránky a podľa toho zvoliť taktiku.

Prečo som na tréningu rýchly a na pretekoch už nie? Vieš správne načasovať formu? Si dostatočne oddýchnutý? Si dostatočne psychicky silný alebo preberáš v hlave, akí sú všetci dobrí a na nich ja mať nikdy nebudem. Alebo celé preteky rozmýšľaš nad tým, čo bude zajtra v práci, v škole...

Poznal som veľa pretekárov, ktorí mali fakt veľa natrénovaného, kontrolné testy ukazovali, že by to malo ísť, no aj tak to bola na pretekoch slabota. Verím tomu, že je to všetko “o hlave“. Čo tak chodiť častejšie pretekať v rámci tréningu a snažiť sa spoznať. Mne pomáhajú napríklad bežecké preteky, kde si skúšam rôzne situácie, hľadám svoju “hranu“. Alebo cyklistická liga, ktorá ma dokonale pripravuje na jazdu v skupine. Skúšam rôzne nástupy, posedy, frekvenciu, skúšam koľko čoho vydržím a ako aj včera. Viem na čom som a keď prídu dôležité preteky, verím si, lebo mám všetko vyskúšané v prípravných pretekoch v ktorých nejde o nič, len o to, aby ma pripravili na tie dôležité.

Určite som na niečo zabudol. Toto je len môj názor na vec. Keď chcete, môžete svoj názor doplniť do diskusie.