Po poslednej nekonečnej zime sme si zvykli na zaplátované, rozbité cesty. Vlastne nič ma na organizácii pretekov neprekvapilo (ani v zlom ani v dobrom) a tak myslím, že väčšina z nás bola spokojná a “dostala“ to, čo sa od každoročného prvého duatlonového podujatia očakávalo. Všetci sme boli nažhavení po zimnej príprave a chceli sme v priamom súboji so svojimi súpermi zistiť, ako na tom sme a ako sú na tom ostatní.
Pred pár rokmi, keď sa týchto pretekov zúčastňovali Ukrajinci a Maďari, bežecké časy prvých sa pohybovali okolo 15:30 (i keď ťažko povedať, či je to presne 5 km). Dnes, v dobe keď najlepší z najlepších behajú 10km na dráhe za 28:32!! (Alistair Brownlee), u nás sa beží stále pomalšie (česť výnimkám) a preto aj s nie moc veľkou výkonnosťou som dokázal bojovať o prvé miesta.
Ale keď som sa ocitol na stupňoch víťazov a pozrel som vedľa seba a uvidel medzi prvými dorastenku, juniorku a dorastenca (ako absolútnych víťazov), možno sa kvalita výkonov časom opäť dostaví a “my skúsenejší“ budeme časom nútení prenechať im popredné pozície. A to ma vlastne potešilo a pripomenulo mi to moje začiatky, keď som sa ako junior začal presadzovať medzi mužmi. Držím vám mladým palce!! Slovenský triatlon vás potrebuje ako soľ.
Moji zverenci pobrali samé nepopulárne štvrté miesta, ale hlavne v Rasťovi a Hanke vidím potenciál do budúcna. Najbližšie sa zúčastníme pekného duatlonu v Priepasnom pri Myjave. Už sa teším na tie kopčeky a snáď aj moje päty vydržia.
Tak trénujte a vidíme sa v sobotu!