Začína byť triatlon športom bohatých? Je to správna cesta?  Popravde, budeme v našom klube radi, pokiaľ si všetky získané financie od sponzorov a 2%, neminieme na preplatenie prvých dvoch triatlonov v BA a v Senci. 50 euro, 30 euro....

Príklad duatlonu vo Dvoroch. Za 6 rokov vzrástlo štartovné zo 250 Sk na cca 600 Sk (20euro), pritom napríklad ceny pre víťazov ostali rovnaké (prvý 50 euro = cca1500 Sk). To je jeden z tých "menších" príkladov. Nejde to celé trochu zlým smerom?

Toto je kopírované z propozícii v roku 2008! Čiže pred šiestimi rokmi:

Štartovné:          250 Sk  

Ceny:    - diplomy

            - finančné odmeny :         10.000.- Sk

            Muži abs.: 1500-1200-1000-800-600-500-400-300-200

            Ženy abs.: 1500-1000-500-300-200

A toto je z propozícií na tento rok:

Štartovné: 20,- EUR        šprint     duatlon

2,- EURÁ            -žiaci

Ceny: - na         M-SR     medaily

-finančné            odmeny :                                  310,- EUR         

Muži      abs.:     50-40-33-27-20-17-13-10

Ženy      abs.:     50-33-17-10

Dobre, vynechajme odmeny pre najlepších (hoci dobre vieme, že je to dôležitá motivácia, prečo štartovať pre TOP pretekárov).

Viete si vypočítať koľko pretekov za rok by dokázal odpretekať talentovaný dorastenec či junior z rodiny, kde je priemerný plat?? (cca 2 x 500 euro v čistom)

Kvalitný jazdený bike na triatlon je lacnejší ako absolvovanie jednej triatlonovej sezóny!! (to počítam len štartovné!!)
Dobre, rozširujme rady pretekárov... Ale čo im má priemerný klub ponúknuť, ak má problém za nich zaplatiť základ - štartovné!
(pri 30 tich členoch je to niekoľko tisíc euro/rok!!)

Je Slovensko fakt na tom tak dobre, aby bolo štartovné 30-50 euro?

Dobre, funguje vzorec: ponuka – dopyt, ale nie sme trochu tlačený do toho, aby sme pristúpili na túto hru?

Až raz: stačilo!! A celá táto bublina spľaskne a na preteky bude chodiť 30 blavákov...
Takže zamyslite sa nad tým, ktorým smerom chceme, aby sa náš triatlon vyvíjal.
Myslím, že by s tým mala STÚ niečo začať robiť (to je môj verejný návrh). Inak budú pretekať len majetný zabezpečení dedkovci a taletovaní pretekári, nebudú mať šancu.

Len pre zamyslenie:
Keby bolo štartovné pred dvadsiatimi rokmi (v porovnaní s príjmami), keď som ja začínal s triatlonom, pochybujem, že by to moji rodičia utiahli, aby som mohol tak často pretekať, ako som vtedy chcel a potreboval pre svoj rozvoj.

Mne osobne stačí dobre si zapretekať na bezpečných tratiach. Tričká, klúčenky a iné upomienkové predmety ku šťastiu nepotrebujem. Ako ani afterparty v 4 hviezdičkovom hotely, ani štartovať z móla, ani bedničky v depe, ani bežať cez nákupné centrum...

Podľa mňa je to nevhodné, snažiť sa zarobiť organizáciou pretekov na samotnom štartovnom. Je to neschopnosť získať penaze inak. Pre mňa je dokonalý organizátor ten, ktorý dá symbolické štarovné a zorganizuje preteky na dostatočne bezpečnej a slušnej úrovni. Alebo nech ich nerobí vôbec. Ja nie som žiadny veľký organizátor, či manažér, ale pokiaľ si pamätáte na naše preteky v Suchej nad Parnou, na ktoré mi teraz už bohužial neostáva čas, tak vám môžem povedať, že rozpočet bol 1500 euro! Slovom: tisíc päťsto euro! Štartovalo 80 pretekárov. Možno takí boli, ale ja som nepočul nespokojnosť. Dobre, nemali sme čipy, ale dokázali sme za 8 eurové štartovné, s malou podporou sponzorov a mesta, a niekoľkými dobrovoľníkmi, zorganizovať podujatie.

Ako tento článok ukončiť?
Sám som zvedavý, čo tu napíšem za ďalších 6 rokov. Len dúfam, že priemerný vek Slovenského aktívneho triatlonistu nebude viac ako 40 rokov, lebo to tam zatiaľ speje.

Držte sa a trénujete! Vidíme sa v Turčianskych alebo vo Dvoroch.