Stretávam sa často s názormi, keď si pretekár myslí, že pokiaľ nedotrénoval úplne všetko podľa plánu, že jeho tréning nie je dostatočný. A hlavne má pocit neuspokojenia, pretože si nemôže odškrtnúť v tréningovom denníku: “odtrénované“
Rokmi som získal skúsenosť, ktorú sa snažím učiť aj ostatných. A to: počúvať svoje telo.
Opíšem, ako vnímam túto širokú problematiku ja a k niektorým jej častiam sa vyjadrím.

Kedy je tréning maximálne rozvíjajúci, úplný a hotový?(lepšie slovo ma k tomu nenapadlo;)

Vtedy, keď odtrénujeme to, čo chceme daným tréningom dosiahnuť.

Ako príklad uvediem, plavecký tréning v strednej intenzite. Hlavný motív je 6 až 10 x 400 kraul, s intervalom 60sekúnd.
Prečo nepíšem 6x 400 alebo 10 x 400, ale 6 až 10 x 400?

Lebo pre správny rozvoj je vhodné v danej intenzite odtrénovať 30 až 50 minút. Tréning sa končí akonáhle plavec nedokáže udržať danú intenzitu alebo od únavy výrazne začne kaziť plaveckú techniku (často oba prípady nastávajú súčasne). Potom už nemá význam viacej vyčerpávať organizmus. Dosiahol sa ten moment, ktorý zabezpečí rozvoj, čiže sme dosiahli “zlom“. Keby tréning pokračoval ďalej, už by sme nerozvíjali to, čo sme týmto tréningom chceli, keďže už by sme neplávali danou intenzitou a zároveň by sme spôsobili, že telo by si začalo zvykať na zlú techniku, kedy zväčša začneme “púšťať vodu“ pre uľahčenie záberu z nedostatku sily alebo energie a tak isto by sme išli do zbytočne vysokej únavy a doba, kedy by sme mohli zaradiť ďalší kvalitný tréning, by sa zbytočne predĺžila.

Čiže mám za sebou 7 úsekov a výrazne spomalím oproti ostatným, vyplávam a tréning skončil ako odtrénovaný. Už nie je dôvod sa ním ďalej zaoberať. Iba ak náhodou sme začali príliš rýchlo (“prepálili“ sme) a poučíme sa a nabudúce pôjdeme prvý úsek pomalšie. Vtedy aj zvyčajne odplávame viac vyrovnaných úsekov.

Nie je vhodné pri takýchto tréningoch trénovať svoju psychickú odolnosť a plávať úplne “do mŕtva“ alebo dosiahnuť maximum, čiže 10 úsekov ako bolo napísané. Sám málokedy pri tomto tréningu odplávam všetkých 10 úsekov. Zväčša len vtedy, pokiaľ začnem prvé príliš pomaly, čiže v nižšej intenzite ako som mal.

Ešte tu je aj iný prípad a to ten, keď nevieme dosiahnuť požadovanú intenzitu/rýchlosť/techniku/... hneď pri prvých úsekoch. Vtedy buď tréning ukončíme alebo zmeníme, upravíme na menej náročný, pokiaľ je tu únava. Nie každý deň to musí ísť. Nejde to? Nič to, pôjde nabudúce. Ja som spravil pre to maximum tým, že som to skúsil. Ďalej to neriešim a sústredím sa na iné veci a upravím si plán (či už svoj alebo od trénera).

 

Na tréning psychickej odolnosti sú vhodné skôr prípravné preteky alebo testy. Chybou je túto odolnosť trénovať často, dokonca niektorí ju trénujú takmer na každom tréningu a trénujú až do úplného vyčerpania, čo nie je správne a ani vhodné pre zlepšovanie kondície.

Tak isto napríklad, pokiaľ je daný tréning na rozvoj vytrvalosti v nízkej intenzite a v pláne je beh 1:30 až 2:00, pokiaľ cítim výraznú únavu a spomalenie už po jednej hodine, tak tréning končí. Nemá význam v ňom pokračovať. Možno treba zaradiť ľahký deň a už len domou vyklusať a zaradiť daný tréning o deň neskôr.

To isté platí pri hocijakom rozvojovom tréningu, či pre beh, plávanie, cyklistiku,... okrem kompenzačných, regeneračných tréningov. Tu je zase dôležité, pokiaľ to je tréning v “ľahkom dni“, aby ten tréning nebol príliš dlhý a v čo najnižšej intenzite, aby to fakt bol regeneračný výklus alebo vyplávanie. Keď idem vyklusať tak nie o 30sekúnd na kilometer pomalšie od pretekového tempa na 10km, ale výrazné spomalenie aj o tri-štyri minúty na kilometer. Ja vyklusávam tempom niekedy až 8min/km. Vtedy je to to, čo chcem dosiahnuť. Len prekrviť tým svaly a urýchliť regeneráciu. Nie nabehať čo najviac aby som mal tento týždeň predpísaných 80km...