Po Slovakmane 226 som si dal takmer úplné voľno, občas som sa prebehol, občas som si zaplával. Po 3 týždňoch ničnerobenia som pocítil potrebu hýbať sa viac a tak som začal týždeň pred Triatlonom pre všetkých opäť trénovať. Rozhodol som sa teda zúčastniť sa ešte triatlonu v BA a M-ČR v Brne. Nie len samotný tréning, ale aj pretekanie mi ako pravému závislákovy na pohybe chýbalo.
Začnem od konca.
M-ČR v Brne v plnej sile českého krátkeho triatlonu, plus s niekoľkými kvalitnými Poliakmi a dvomi Slovákmi (Ja a Pavol Šurda) v hlavnom preteku kategórie ELITE presne ukázalo ako na tom som.
Nadržaní mladí Česi, mi pripomenuli obdobie, keď som pretekal v kvalitne obsadených pretekoch. Ťahali za nohy, zbytočne sa mlátili okolo každej bójky až ma plávanie (aj vďaka vysokým vlnám) prestalo dosť skoro baviť a čakal som, kedy konečne sadnem na bike. Minúta a dvadsať sekúnd na prvých bolo presne to, čo mi naznačovali posledné tréningy v bazéne. Ani preteky v BA ma našťastie neuspokojili a dobre som vedel, že som ďaleko za mojou štandardnou výkonnosťou. Napriek plávaniu, ktoré by nestačilo ani na EP som sa dostal do dobrej skupinky triatlétov, prevažne v zelených dresoch(Ekol Team). Trať cyklistiky bola kopcovitá a postupne sa počet ľudí v našej skupine menil. Jedných sme sťahovali, druhý odpadávali.

Náučné Okienko:
Triatléti, pokiaľ sa idete postaviť zo sedla (hlavne v kopci), naučte sa to spraviť tak, aby ste v momente postavenia sa neišli s bikom o pol metra dozadu, pretože tesne za vaším kolesom môže byť ďalší cyklista. (ukazovanie prstami pri držaní sa za páčky, že sa chystáš zo sedla je kravina ;) Keď to dokážu profíci (inak tiež ľudia ;), tak to dokážeš aj ty. Ďakujem za pozornosť. ;)

No a takto mi hneď v prvom kopci takmer vyplietol predné koleso jeden triatlet s Ekolu. Našťastie úplné povolenie prednej brzdy pomohlo a aj napriek veľkej “osmičky“, dalo sa pokračovať ďalej, hoci mi nebolo všetko jedno pri 70km rýchlosti v zjazdoch.
V treťom okruhu mi zase padla na otočke na kopci reťaz (moja chyba) a malé zaváhanie stačilo, aby mi skupinka v zjazde odskočila. Ostali sme s Paľom sami a na poslednom 10km okruhu sme dostali od prvých ďalšiu minútku navyše. Čakalo nás ešte 10 kilometrov kopcovitého behu. Bežecky som sa už cítil lepšie ako v BA, ale aj tak mi Ospalý naložil viac ako 3 minúty. To ešte musím spomenúť, že prvá žena Frintová Vendula bežala o minútu rýchlejšie než ja!
Pripomenulo mi to diskusiu na realizáckej stránke...
Ukázalo sa že, Slovenská Elita je len Rišo Varga. Ostatní sme výkonnosťou brutálny hobíci. Ale zase budúcnosť môže byť iná. V mládežníckych kategóriách sme to Čechom a Poliakom poriadne ukázali, keď Slováci vyhrali dorastenky aj juniorky a dorastencov, hoci si myslím, že by to inak vyzeralo, keby si prvý dorastenci a juniori nepredĺžili plávanie o niekoľko desiatok metrov. (Výsledky a správu od repre trénerky pozri www.triathlon.sk)
Mal som tam aj svojho zverenca v žiackej kategórii Rasťa Gajdoša a jeho prvé medzinárodný preteky išiel pekne. Išiel to, na čo momentálne má a motivuje nás to, že vo svojej prvej sezóne výrazne napreduje  každým pretekom. Skončil na deviatom mieste.
Vrátim sa k Triatlonu pre všetkých. Nebudem teraz hodnotiť môj výkon, lebo myslím, že z riadkov nad týmto každý pochopí, že výkon bol slabučký, hoci na Slovensku dostačujúci.
Poviem, ako to vidím ja. Pokiaľ nádejní Slovenskí eliťáci nezačnú pretekať minimálne na pretekoch Českého pohára, pretekanie na Slovensku ich nikam neposunie. Viem to, lebo sám som odpretekal tuším 8 sezón za český klub LABE Triklub Podebrady a musím povedať, že je to iné pretekanie ako na Slovensku, bližšie k EP a SP. Iná taktika pretekania dosiahnutá vyššou kvalitou pretekárov a aj množstvom výkonnostných triatletov (viď výsledky a časy z Brna).

Trochu ma sklamalo, že štatút Finále Slovenského pohára v Olympijskom triatlone bol nižší ako superšprint, o ktorom som sa dozvedel až niekoľko hodín pred pretekom, že to vlastne bude hlavný štart dvojdňového podujatia. Keďže som mal ešte šancu na víťazstvo v celom Slovenskom pohári, zúčastnil som sa Olympijských vzdialeností. Pri vyhodnotení a odovzdávaní cien som už úplne pochopil, že to bol vlastne iba taký vedľajší nezaujímavý pretek. Prečo sa to ale nezverejnilo skôr...
Inak na to, že to bolo zorganizované všetko na poslednú chvíľu, bolo to fajn a dobre som si zašportoval.
 Jediné čo ma zarazilo, bol bezohľadný vstup autobusu FC Slovan BA do pruhu vyznačeného pre pretekárov, pričom aj sanitky so zapnutým majákom to rešpektovali !! Že prečo sú pre športovcov futbalisti .... ?! Pre mňa už aj ich šoféri ;) Česť výnimkám.
Rišo Varga aj na Nočnom behu v BA dokázal, to čo tvrdím už dlho, že svetový top triatlonisti by našim špecialistom bežcom, cyklistom aj plavcom (nie len) dokázali konkurovať.
Masovka rastie, kvalita sa stráca. Myslím tým teraz hlavne samotných bežcov, ale to platí pre veľa športov na Slovensku. Aby ste ma nechytali za slovíčka, tak jasne že sú tu aj nejaké “iskierky nádeje“;)
A ako je to teda s tým športom na Slovensku? No teraz čakám, kedy, či vôbec a za akú cenu otvoria školský bazén na STU v Trnave, či budem mať kde plávať. A ďalších niekoľko desiatok plavcov Slávie STU Trnava. 300 % zvýšenie prenájmu je takmer likvidačné, tak uvidíme aká bude nakoniec dohoda: Klub-Vysoká škola-Mesto.
To rozhodne aj o mojom ďalšom triatlonovaní. Či budem chodiť krátke alebo dlhé triatlony budúcu sezónu. Bez plávania sa krátke na vyššej úrovni jednoducho nedajú.
Ešte by som chcel spomenúť mojich zverencov. Páči sa mi, ako si pretekanie a tréning užívajú, príkladom sú naše dievčatá a dáva mi to chuť stále napredovať. Ďakujem všetkým členom klubu TTT za reprezentovanie našich farieb a hlavne verím, že ste si sezónu 2012 užili tak ako ja a na sústredku v Roháčoch, ktoré bude 10.-14.10.2012, to zavŕšime super akciou!   ;)

Tu je niekoľko fotiek od dvorného fotografa Džusa z Olympiských vzdialeností z Triatlonu pre všetkých a viac nájdete tu:
http://triatlonsk.rajce.idnes.cz/blava_12/