V Nórsku si na ironmanských tratiach trošku inak zapretekali ako mi tu v Piešťanoch. Silvia skončila v prvom štarte, ktorý bol v sobotu na 10.mieste.  Ľubo bol 128. v nedeľu. Organizátori sa rozhodli na 10. výročie zorganizovať dvoje rovnaké preteky, v sobotu a v nedeľu, aby ako tak potešili triatletov, keďže záujem o absolvovanie tohto najťažšieho ironmana je vysoká. No, počkáme si na ich zhodnotenie, kde nám prezradia, prečo boli obaja v cieli na kopci aj v sobotu aj v nedeľu.
Tu si môžete o pretekoch prečítať viac ako aj pozrieť video z minulého roku: www.nxtri.com
Netrpezlivo sme všetci prihlásení čakali na Slovakmana 226. Dočkali sme sa a opäť nás Paľo a Vlado nesklamali. Bolo perfektne! Bez ohľadu na výsledok, užil som si to!
Majo si dal svoj druhý triatlon a hneď na ironmanských vzdialenostiach. S minimom nabehaných kilometrov, kvôli zraneniam sa nedal odradiť a tvrdohlavo bojoval až do cieľa. Pavol sa tiež vytrápil dostatočne, hlavne na behu, ale ako vždy s úsmevom ;)
Martin absolvoval svoj 10-ty Slovakman a všetky dokončil. Hoci nebolo to pod 10 hodín ako si prial.
Členka nášho TTT z Česka, Gabika, išla pekne a skončila 4. Pekné 4. miesto v kategórii obsadil Ivan, ktorý pod mojím vedením absolvoval plaveckú prípravu a plaveckú časť tento rok na dlhých triatlonoch absolvuje o viac ako 10 minút rýchlejšie ako minulý rok. Dalibora zastavili žalúdočné problémy na bežeckej časti, ale dobojoval až do cieľa. No a mali sme aj jednu štafetku, kde si fajn zatrénovali Jozef, Danka, Karel a Veronika.
A čo ja? Ako som písal v predošlom článku, cítil som, že stále pretrvávajúca únava, zapríčinená neplánovaným sústavným pretekaním, bez dostatočného objemu a kombinácia IM Roth, Bátovce a medzi tým bikovanie a behanie po francúzkych Alpách ma dostala. Chuť pretekať bola väčšia ako telo dokázalo zvládnuť.
Plávanie som išiel ľahúčko, na každý tretí záber nádych, aby som sa čo najviac šetril na bike a beh. Bike som rozbehol štandardne, ako aj minulý rok, ale po 60km mi došlo. Ďalších 120km som mal problém držať priemerku nad 30km/hod. Nemal som ani krče, len v nohách jednoducho už nebola žiadna “šťava“. Skúsil som to ešte rozbehnúť na behu, ale už v prvom okruhu som musel kráčať, lebo som cítil, že pokiaľ chcem prísť do cieľa (Ironman sa nevzdáva!), musím výrazne spomaliť. Tak isto, žiadne krče, ale nohy už nechceli ísť rýchlejšie a stále spomaľovali. Baterky sa vybili, išiel som na záložný zdroj ;)
Napriek tomu som si preteky užil, perfektná atmosféra bola hlavne na behu. Ako sme sa všetci stretali, navzájom povzbudzovali, diváci nás povzbudzovali, Vlado exceloval, na občerstvovačkách super ľudia, dokonca aj policajt pri sklenenom moste povzbudzoval !
Teraz dávam voľno, nie úplné, to by bolo ešte horšie, len jemne sa budem hýbať a uvidím ako ďalej s touto sezónou. Možno mi už skončila. Opýtam sa za týždeň, za dva môjho teľa. Lebo chuť pretekať ešte je ;) Takto to dopadne keď sa neplánuje! ;)
Držte sa a ďakujem všetkým za povzbudzovanie, bolo to super!