Mapa stránky :: Úvodná stránka » Hlavná stránka

Kaučove filozofovanie ;)

02.08.2012
15:27

Pár slov o triatlone, pretekoch, čo bolo, čo bude a tak ;)

foto: internet

 
Vrátim sa ešte k niektorým pretekom.
Oravaman ako aj minulý rok, nesklamal. Popísaných pochváľ už bolo dosť a tak ja už nič také písať nebudem, aby organizátori neboli namyslení ;) Dva dni pred tým prišla na mňa brutálna únava z IM Roth a Bátoviec a tak som si to dal iba ako tréning, pri ktorom som sa nechcem už viac rozbiť, než som bol. Nepodarilo sa. Aj tak som mal toho po preteku dosť ;) Ale užil som si to dostatočne!
V Ďanovej som nečakal organizačné zázraky. Preteky mali predsa len niečo pozitívne, ako štartové mólo, preteky bez draftingu, peknú cyklistickú trať a vysoké finančné odmeny, ktoré prilákali kvalitných pretekárov. Na skvalitnení podujatia by mohli ešte zapracovať na detailoch, ktoré boli spomenuté aj na iných fórach. Napr. Preukazovanie sa dokladom o zaplatení, keď na výpise z účtu bolo evidentné, kto za koho zaplatil. Vyriešiť parkovanie. Chcel by som vedieť, koľko bolo takých, čo “nechytili“ spodok auta ;) Zbytočné šnúrky na behu, ktoré len zavadzali a aj tak nebolo vidieť kto ich koľko má. Ten beh v špeciálkach po poli, ktorý by sa v prípade dažďa zmenil na Spartan Race ;) Chýbal moderátor, ktorý by to oživil. Chýbalo občerstvenie v cieli, hneď po dobehu. Ale to všetko berte len ako podnet, čo treba zlepšiť pre budúce ročníky. Skúste nalákať pretekárov aj na niečo iné ako peniaze, aby  sa vrátili aj o rok ;)
Teší ma aj fakt, že triatlon na Slovensku stále žije. S Maťom sme rozoberali cestou z Ďanovej, ako veľa aktuálnych informácií je na stránke STÚ a že kopec vecí sa zlepšuje. Aj keď Slovenský národ je špecifický v tom, že keď všetko funguje tak ako má, tak sa to berie ako normálna vec, žiadna pochvala. Ale ak je niečo, čo sa nám nepáči, tak to hneď kritizujeme. Ja patrím tiež k veľkým kritikom, hoci sa snažím kritizovať iba veci ktorým rozumiem ;)
 No ale teraz by som chcel poďakovať  všetkým organizátorom pretekov, za to že sa stále a stále púšťajú do nevďačnej, časovo a finančne náročnej práce okolo organizovania a zabezpečenia pretekov, pritom sú im vytýkané a zverejňované len nedostatky. Aj to treba, aby sme vedeli čo na budúce zlepšiť, skvalitniť, čo sa ľuďom nepáčilo a čo treba zmeniť. Ale treba zverejniť aj pozitíva, ktoré padnú vhod a pochvala motivuje k ďalšej chuti do niečoho sa vôbec pustiť.
Veď povedzme si, ako dlho a v akej kvalite by triatlon na Slovensku fungoval, keby boli jedny- dvoje preteky za sezónu? Keby nebol triatlon zastrešený pod jednými pravidlami, neboli by rozhodcovia (ako teraz v Ďanovej, kde by sa hákovalo ostošesť ;)
Som rád, že máme také množstvo pretekov, rôznych vzdialeností, rôznych profilov. Len niekto si neuvedomuje, že to neorganizuje štát, že to všetko je len na pár ľuďoch, ktorí sa pre to dobrovoľne rozhodli, aby sme si my mohli a mali kde zapretekať a prežiť pekný víkend v spoločnosti kamarátov a rovnako bláznivých ľudí ;)
Jasne, sú veci ktoré vytočia aj mňa, hlavne keď ide o nebezpečenstvo pre pretekárov a neférovosť pri pretekaní. Určitej aj pomer cena-kvalita je dôležitá, ale to viac-menej vyrieši “dopyt a ponuka“.
Málokto vie oceniť napríklad prácu na zväze. To množstvo administratívy a byrokracie, ktoré nemajú takmer nič s triatlonom ako takým, hoci sú nevyhnutné, aby všetko fungovalo. Teší ma, že stránka STÚ má toľko aktuálnych informácií, výsledkov, fotodokumentácií..., ktoré sú v tejto dobe počítačov a internetu nevyhnutné a mnoho športových zväzov nám môže závidieť.  Jednoducho som rád, že aj vďaka Jozefovi Juráškovi, generálnemu sekretárovi STÚ, sa dozvedám zákulisné veci nie len ohľadom prebiehajúcej olympiády, pretekov a výsledkov na Slovensku, ale aj iných zaujímavých správ.
Ďalej sa mi páči, že na Slovensku začína robiť triatlon množstvo detí a žiakov a nie len z Levíc. Plánujem do budúcna rozbehnúť pod TTT aj tréning detí, ale na to treba asi inú povahu trénera, akú mám ja ;) Mne stačí pár pubertiakov ;)
Páči sa mi, že na pretekoch sme jedna veľká rodina a poviem vám, nie je veľa takých športov, kde bez ohľadu na klub, vek a výkonnosť si vieme podať ruku, porozprávať sa, zasmiať sa. Je pravda, že mňa zdravia už ľudia ktorých niekedy ani neviem zaradiť, rodičia pretekárov a tak a moja blbá pamäť si ťažko pamätá ;) Snáď potom nevyzerám hlúpo, keď neviem zaradiť a nepozdravím prvý, alebo niekoho aj dva krát ;)
Včera dvaja naši členovia cestovali do Nórska na jeden z najťažších dlhých triatlonov na svete, Norseman. Silviu a Ľuba čakajú ironmanské trate v 14 stupňovej morskej vode so štartom o 5tej hodine, cyklistika s vysokým prevýšením a beh končiaci v 2000mnm. Taký trojnásobný Oravaman ;)
Teším sa na ich zážitky a snáď niečo napíšu, keď prídu a zverejníme to na našej stránke.
V telke si pozriem ako si to rozdajú najlepší krátkotratiari-triatlonisti na OH. Možno sa dočkáme lepšej kamery, aká bola na cyklistických disciplínach. No niečo nepozerateľné! “ Zlaté“ TdF prenosy a podobne.
Držím palce Rišovi a snáď mu taktika s Brownleeovcami vyjde.
Práve prechádzam obdobím, kedy spoznávam aké to je žiť triatlonom z týždňa na týždeň, bez dlhodobého plánovania. Je to super baviť sa športom a vychutnávať si pretekanie. Všetko má ale aj svoje "ale". Tak ako radím druhým, presne to isté cítim aj ja: Treba si vybrať- užívať si pretekanie od preteku k preteku, alebo snažiť sa o dosiahnutie kvalitných výsledkov. Jedno s druhým jednoducho nefunguje. Teraz nemyslím na úrovni Slovenska.
Momentálne sa triatlonom bavím maximálne a keďže rád pretekám, absolvujem každý víkend niečo, aj keď s únavou alebo len tréningovo. Ale cítim že sa musím rozhodnúť. Nedá sa dosahovať svoje maximum a zároveň absolvovať také množstvo pretekov a ešte k tomu rôzneho druhu, ako to robievam posledné roky. Mám v hlave chrobáka, či sa ešte v mojom veku (pokiaľ sa dá ešte konkurovať mladým) zamerať na maximalizovanie môjho výkonu, alebo už si len užívať šport ako doteraz. A keď sa aj vybrať cestou výkonnostného športu, či krátky triatlon s motiváciou OH, alebo dlhý triatlon s motiváciou Havaj v PROFI. Nie je to jednoduché rozhodnutie. Stále ma totiž bavia všetky vzdialenosti triatlonu. Každá pre mňa skrýva iné potešenie, každá má inú špeciálnu prípravu, inú športovú výbavu a problém je, že sa nedajú robiť oba druhy na vysokej úrovni.
Moc ma už nebaví mlátiť sa vo vode na krátkych triatlonoch celých 1500m, ako je tomu na EP, SP. Ale mám rád rýchlosť a dynamiku krátkych disciplín. Dlhé triatlony sú pre mňa zase úžasné v tom, že človek prežíva neuveriteľne veľa pocitov počas pretekov a tu rozhoduje aj psychika triatleta, nie len fyzická pripravenosť. Je to pre mňa taká šachová partia, kde malá chyba môže neskôr znamenať veľkú časovú stratu. Je to pretekanie so samým sebou.
Viem že sa raz vrátim k tomu, že budem brať všetky preteky do radu a baviť sa bez ohľadu na výsledok. Ale teraz mám pocit, že by som mal využiť posledné roky možné na kvalitné výsledky a dosiahnutie mojich genetických maxím, v rámci mojich materiálnych, časových a finančných možností.
A bude ma opäť baviť asketický spôsob života so striktným výberom pretekov? Bude ma baviť tlak ktorý spôsobí koncentrovanie sa na výkon? Chce sa mi to všetko opäť podstupovať?
A to cestovanie... Nemám rád cestovanie. Možno aj preto tak často pretekám tu v okolí a na Slovensku. No uvidím.
Teraz nás čaká Slovakman. Ja , Martin, Majo (prvý IM) a Paľo + štafeta Veronika, Jožo, Karel a Danka.
Teším sa, ako sa rozbijem ;) Milujem totiž horko ;) 30 stupňov je ale málo, keby bolo aspoň 36-7 ;)
Teším sa na atmosféru, divákov, súperov, pocity... Neteším sa na cestu plnú áut, keď bude ako bolo minulý rok. Ale prežijem aj to ;)
Tak sa uvidíme v piatok na prezentácii a v sobotu v Piešťanoch.
Držte sa!

Andrej Orlický(andrejorlicky@centrum.sk)Bookmark: Facebook

späť