Pri hľadaní informácií o tomto jedinečnom triatlone na SR som naďabila na rôzne videá a reporty z minuloročného prvého ročníka a bez malého zaváhania som sa prihlásila. Musím priznať, že mi dosť lepilo, kedže je to najťažší triatlon na Slovensku, tak som do tohtoročnej prípravy zaradila aj dosť kopcov, či už na biku alebo crossových behov, s ktorými som sa nakoniec aj celkom spriatelila :) A vedela som, že som pripravená sa postaviť oravským kopcom face to face.

Nikdy predtým som neabsolvovala preteky dlhšie ako dve a pol hodiny a neprekonala na 2 km behu prevýšenie 500m. Bola to veľká výzva, príjemná zmena. :)

A čo čert nečakal, užívala som si to od úplného začiatku až do vzdialeného konca.

Vo vode bola dosť metelica, ale to k tomu patrí a človek si na to asi musí zvyknúť, ked nie je plavec v popredí :) kamienky pri výbehoch sa nám každý okruh postarali o príjemnú masáž, až moje dotlčené chodidlá už nepocítili ani výbeh do depa, kde ma čakalo doslova bojovanie s obliekaním, kedže vonku bolo príjemných 13 stupňov a ja som zistila, že cez prilbu si toho veľa neoblečiem, tak znovu.......tuším som tam nechala ešte mladšiu mladosť až si Vlado Baron komentovanie mojej osoby začal priam užívať, čo ma aspoň našťartovalo na bike a mohla som naháňať stratené minúty :) Takže dík!

Preletela som tých pár kopčekov a taktiež moje obľúbené zjazdy, no začala som si to užívať až od rampy, hore na Ťatliakovu chatu, ktorej trať nebola v médiách očiam prístupná. Už presne viem aj prečo. Tachometer ukazoval 45 km, však to už je len kúsok. Lámala som to hore 7km/hod rýchlosťou a čo bolo najhoršie, 50 km za mnou a depo nikde. V hmle som registrovala len pár ľudí, ktorí si kľučkovali zo strany na stranu, lebo priamo by nás to asi prekotilo dozadu. :) Tie posledné km boli fakt nekonečné a tu už padli aj prvé nadávky, ale vkľude, tie deti tam fakt boli a nevadil im zjavne ani ten dážd, hm.. :)

Konečne som sa roztrasená doteperila do depa, kde to vyzeralo ako v záchrannej stanici, kde zbierajú posledné obete a hádžu ich do vriec. Tých tam bolo naozaj kopu, ale mali v tom fakt poriadok a v sekunde som dostala to svoje a mohla sa opať preodieť do suchého, aspoň na tú chvíľku. To mi našťastie už toľko netrvalo, schrúpla som nejaký ten melón, druhý, tretí......ale musela som si švihnúť, zo zadu už na mňa číhalo nie málo obetí :)

A tak si bežím, samozrejme hneď do kopca, tak to striedam s kráčaním a nakoniec už len kráčam. Nekonečnú pol hodinu som si vyturistikovala 2 km na vrchol, ktorý bol tak blízko a zároveň tak ďaleko, že som sa miestami plazila po štyroch a to doslova. Fakt obdivujem ľudí, ktorí boli schopní ten Rákoň vybehnúť, však som mala pocit, že si ešte aj nos otlčiem. :)

Našťastie viditeľnosť bola len na nejaké 4 m a nevidela som, koľko ešte, kam idem a kde je koniec. Vlastne akoby som bežala nikam, kde sa cesta postupne otvárala a kde sa zrazu objavila oáza s posilňujúcimi energy drinkami, ktoré padli veľmi vhod.

 Veľmi ma mrzeli tie pekné výhľady, na ktoré som sa najviac tešila. Dokonca aj tie čučoriedkovníky boli obtrhané :( Ešteže som si to večer vynahradila. Tie nápoje boli fakt neskutočné a verím, že nie len mne sa o nich doteraz sníva.:)

Veľmi sa chcem sa poďakovať Peťovi Paľovi a spol. za zorganizovanie tejto nezabudnuteľnej akcie. Vždy, keď to človek potreboval, stál stuff na správnom mieste a upozorňoval už len napríklad na to, že sa šmýka. Občerstvovačky na behu boli perfektne rozložené, že vôbec nebolo treba so sebou vláčiť rôzne drink bagy. A to ani nehovorím o občerstvení po v penzióne Pribiskô. Naše hladné , gélmi ‘‘preplnené‘‘ žalúdky, keď zbadali tú hŕbu jedla, od radosti len tak podskočili. Musím priznať, že ešte som takú masovku pri nosení jedla nezažila a to sme ešte netušili, že ho bude stále pribúdať. :)

Celé to bol perfektný zážitok a ani raz som neoľutovala účasť, dokonca ani v tom najstrmšom kopci, či klesaní. Ani neviem ako som si odniesla tretie miesto medzi ženami, čo ma tiež potešilo. A to, že triatlonisti sú jedna veľká rodina sa len potvrdilo. Ste úžasní a verím, že minimálne o rok sa takto zídeme zas a oslávime spolu krásy toho najkrajšieho športu na zemeguli!

Tak priatelia neváhajte, nebojte sa a smelo do kopcov!

 See you next year! :)