Bike – utrpenie mladého triatlonistu v šiestich dejstvách

1.kolo - Hurá, idem na to!. Kruháč, mierne stúpanie, kruháč, stúpanie sa začína dvíhať. Nič to, som v pohode, veď som si nechal zaradenú malú pílu (42 zubov!). Stúpanie pokračuje a trošku sa pritvrdzuje. Postupne vzadu radím čoraz ľahšie prevody a je mi jasné, že v každom ďalšom kole bude toto stúpanie bolieť viac a viac. Konečne som na vrchole a začínam klesať. Super, je to celkom O.K., zas som sa raz bál zbytočne....klesanie je však celkom krátke a potom....ČO!! JE!! TOTO???!!!!...neverím vlastným očiam. Predo mnou ďalší kopec a v ňom niekoľkí kráčajúci triatlonisti tlačia svoje stroje smerom nahor.  Tak až teraz prichádza to „mierne stúpanie“!! Má cca 3km a v najprudšom mieste dosahuje 17% sklon. Prevody mi prestávajú stačiť.  Frekvencia šliapania je zúfalá a len pomaly predbieham pešo idúcich borcov. Vrchol je cca na 10.km a je to najvyšší bod trate.  Tu si partička maďarských týpkov skejťáckeho výzoru vyložila na strechu starej astry repráky a hecuje nás maďarským poprockom :) To nemusím :)  Nasleduje zjazd, nohy si oddýchnu a dostávajú zabrať ruky – asfalt je dosť hrbolatý. Miestami je problém sa na tomto asfalte dostať do vyššej rýchlosti. Odtiaľto je táto technická trať zvlnená  ale prevažuje klesanie – hlavne ku koncu. Stále hrboľatá. Je to spravodlivá trať, nie je pre padavky a hákovanie tu nehrozí. Na trati sú dve občerstvovačky zásobené sortimentom od Nutrendu – všetkého je dosť a výber je veľký. Trať je super zabezpečená. Na každej križovatke sú regulovčíci. Aj tam, kde sa na hlavnú cestu, po ktorej ideme pripája vedľajšia cesta. Taktiež je výborne značená. Napriek tomu sa organizátori nevyhnú jednému stretu triatlonistu s autom. Zranenia sú nezlučiteľné s ďaľším pretekaním a odváža ho sanitka.

2.Kolo – ešte nikdy v živote som nebol tak blízko k vzdaniu Ironmana. Zisťujem, že v  aerodynamickej polohe trávim menej ako polovicu okruhu (z časového hľadiska). Do kopca trpím, teploty presiahli 30°C a cez deň sa ešte vyšplhajú až na maximálnych 39°C. Peklo! Do kopca mi prevody nestačia, svojich 80 kg strašne silovo posúvam v kopci smerom nahor. Mám najľahší prevod, ruky sa mi šmýkajú po úzkych časovkárskych riadidlách a zdá sa mi že borci šlapajúci do kopca vedla biku sú rýchlejší ako ja. Má to zmysel? Na čo to robím?..... Partička s astrou mi púšťa Bon Joviho. To môžem )

3. kolo – V stúpaniach sa začínajú ozývať slabé kŕče. Do najprudšieho kopca viac borcov bicykle tlačí ako na nich šlape!!  Z reprákov astry vychádza disco. Je mi to jedno :)

4. kolo – Kŕče silnejú, teplota stúpa, začínam trpieť a trochu nadávam. Astra tu už nie je! Fuck.

5 kolo – Kŕče počas celého stúpania, trpím ako Ježiš a nadávam ako Colin Farell vo filme „V Bruggách“ Fuck. Fuck. Fuck!!!

6. kolo – nazval som – All you can eat – a tak som ho aj poňal. Celý čas do seba tlačím všetko možné a snažím sa do seba dostať čo najviac energie – beh bude totiž strašne dlhý. Kŕče neprestávajú a teplota je neznesiteľná. 39°C! Peklo! Mozog mi pomaly vypína a začínam byť nekoncentrovaný. Našťastie je koniec.

 Z biku zosadám za 7:34 od štartu. (To už obvykle mávam 15 km v nohách :)

 
Beh.

Nechcem tu podrobne opisovať moje 5 hodinové!!!!trápenie. takže stručne: Po biku mám neskutočne silné kŕče, skúšam to rozbehnúť, ale akonáhle trochu zrýchlim, kŕč ma znehybní a musím úplne zastať. Zhruba na 7km ma dobieha skvelo bežiaci Paľo Koval. Chvíľu „bežíme“ spolu, ale dnes je oveľa lepší a tak sa len bezmocne pozerám na jeho vzďaľujúci sa chrbát. 16 kôl je strašná pakáreň, ale našťastie je tu veľká obrazovka  a vždy pri vbiehaní do ďalšieho kola si môžem pozrieť koľko kôl som odkráčal. Doslovne. Z prvého polmaratónu som odkráčal viac ako 15 km!!! Kúsok za mnou beží-kráča-trpí Ivan Zelenák. V druhej časti trochu zrýchlujem. Chcel som napísať rozbieham sa, ale je to príliš silné slovo. Bojujem. Hemingwayova novela „Starec a more“ prežitá na vlastnej koži na brehu Balatonu. Môžem byť porazený, ale nikdy sa nevzdám!!!

Mám ešte vyše 4 km do cieľa, keď počujem moderátora hlásiť finiš Paliho Kovala na perfektnom 3 mieste!!!! Takže Triatlon team Trnava donesie domov veľmi cenné pódiové umietnenie!! Palimu to umiestnenie veľmi želám a obdivujem ho, ako sa dokázal s dnešnými podmienkami vyrovnať. Som na neho v tej chvíli veľmi hrdý.

Do cieľa sa dopotácam v čase 12:32, čo stačí na 5.miesto celkovo. Kúsok za mnou dobieha na 6.mieste Ivan Zelenák. Dostávame medaily, objímame sa, gratulujeme si ale na slová  nie je veľa síl. Sme šťastný a vyčerpaný. Na opísanie toho, čo v tej chvíli cítime ešte nikto nevymyslel slová. Je to strašne silné, nevypovedané... Prežité!

Na trati sme boli strašne dlho, polironmani a štafety nám zatiaľ zjedli guláš. Je mi to jedno. Chcem ísť na hotel a spať.

Polironaman z počutia: Janči Graszl sa vytrápil na biku podobne ako ja a začiatok behu bol pre neho veľmi ťažký. V druhej polovici sa rozbehol a časom 6:44 obsadil 72. Miesto. Gratulujeme. V Jančim sme získali nového kamaráta, vždy ochotného pomôcť. Má stále dobrú náladu a  v zásobe kopu historiek, ktoré rád rozpráva. Ideálny parťák na preteky.
Tomáš Masaryk dnes nemal svoj deň a pretek nedokončil.    

Na druhý deň sa koná vyhlásenie výsledkov. Chcel som napísať slávnostné, ale nemôžem. Úroveň vyhlasovania trochu znížila celkový dojem z preteku. Borci na bedni by si za predvedené výkony zaslúžili určite dôstojnejšie ocenenie. Obrazovka aj aparatúra, ktorá by sa v rukách a pred ústami Vlada Barona zmenila v zbraň hromadnej zábavy zostala nevyužitá. Nasledovalo záverečné pohostenie vo veľkom štýle a my sme sa pobrali domov.

 
Zopár čísiel z výsledkovej listiny ironmana:

Čas víťaza: 11:01:27

Najrýchlejší bike: 5:51:28

Najrýchlejší maratón: 4:04:45

Najväščí extrémista: borec/magor ktorý celé toto peklo absolvoval v dlhom cyklistickom drese a dlhých nohaviciach

FAQ :

Je tá trať naozaj taká ťažká?

Je ťažká, ale nie extrémne. Treba na ňu byť pripravený. Odporúčam cyklistiku absolvovať na klasickom cestnom biku s časovkárskou hrazdou. Časovkársky bike na túto trať nie je vyložene nevhodný, ale treba mať aspoň správne zvolené prevody. Trať je technická a kopcovitá, tempárom ako som ja, asi veľmi nesadne. Tohtoročné slabé ironmanské časy má na svedomí aj extrémne horúce počasie. Najrýchlejší pretekár na polovičnej trati však potreboval na dokončenie menej ako 4:30. Som preto presvedčený, že víťazný čas na ironmanskej trati môže byť pri vyššej konkurencii stlačený hlboko pod 10 hodín.

Pre koho je tento pretek vhodný?

- Pre všetkých čo si chcú siahnuť na dno svojich morálnych a fyzických síl, celý deň trpieť, bojovať, nadávať a večer byť neskutočne rozbitý, unavený, šťastný a hrdý sami na seba.

- Pre tých, ktorí v ironmane potrebujú väčšie výzvy, ale (náročnejší) Embrunman alebo Norseman je pre nich veľmi nákladný

- Pre tých čo chcú pretek spojiť s dovolenkou pri Balatone.

- Pre Jožiho Vrábela :)

Komu tento pretek neodporúčam?

- Sebe samému – už nikdy!!! .... ....nooooo, keď tak na polovičných tratiachJ

- Tým, čo chcú absolvovať svoj prvý ironman (pokiaľ sa nevoláte Lance Armstrong)

- Tým, čo si preteky vyberajú podľa „Prize money“ a berú ich ako zárobkovú činnosť.

Záver

Dosiahnutý čas je mojím osobným rekordom. Avšak nie „presonal best“, ale „personal worst“. Aj tak som na dokončenie veľmi hrdý.

Čítal som, že ísť na tento pretek nebol dobrý nápad. Ja si to nemyslím a ani chvíľu neľutujem, že som sa pre Balatonman rozhodol. Hoci sme s Palim a Ivanom už ostrieľaný ironmani, až s odstupom času si naplno uvedomíme, že v ten deň sme prežili niečo výnimočné a neopakovateľné. Niečo čo nás spojilo a hoci nepoznám slová ktorými by som to vyjadril, my o tom vieme a je to v nás. Navždy!