Mapa stránky :: Úvodná stránka » Hlavná stránka

Toto je skutočný príbeh, nie teoretické rady. Príbeh o tom, ako som sa pripravoval na životnú sezónu. Možno niekto bude mať viac rozumu ako ja a poučí sa z cudzej chyby.

napísal: Martin Baláž
foto: archív M.B., internet

 
Všetko sa začalo v cieli Slovakmanu 2010 – za dosiahnutý výsledok som od sponzora klubu získal motivačnú prémiu – štartovné na Ironman Austria 2011 a nebolo šťastnejšieho triatlonistu v ten deň.

 

Spolu s vidinou boja o havajské sloty prišla samozrejme aj obrovská motivácia do tréningu.

 

Keď som na konci sezóny 2010 písal na tejto stránke článok, zakončil som ho takto:

 

„......začnem s prípravou na ďaľšiu sezónu. Verím, že bude ešte lepšia ako tá, čo práve skončila. V príprave tomu chcem  podriadiť a obetovať všetko čo bude v mojich silách a možnostiach. Pretože verím, že je lepšie zhorieť ako vyhasnúť. (ako to napísal Kurt Cobain vo svojom rozlúčkovom liste).“

 

To som ešte nevedel, že tú poslednú vetu naplním ešte pred sezónou.

 

Ale poporiadku:

Sezónu 2010 som dotiahol do konca, dal som si kratučké voľno a začal kuť plány ako sa pripraviť na „životnú sezónu“. Možnosti ako sa zlepšiť som videl dve – navýšiť objem tréningu a zlepšiť sa v technike jednotlivých disciplín. Techniku som nechal na spolupráci s Andrejom Orlickým, ale navýšenie objemu som si zrežíroval sám.

Prečo ja behám len hodinu a Al Sultan beháva dvojhodinové tréningy? Tak som si začal bežecké tréningy predlžovať. Samozrejme bez konzultácie s Andrejom.

Prečo ja jazdím na biku 2 hodiny a Sebastian Kienle alebo Raelert jazdí 6 hodín? (pozitívnym vzťahom k nemeckým ironmanom som známy). Tak som si začal cyklistické tréningy predlžovať. Samozrejme bez konzultácie s Andrejom.

Na plaváreň som chodil prvý a ostatní ešte boli v šatni a ja som už mal 200m odplávaných.

A pritom ma to všetko bavilo – tak som bol neskutočne namotivovaný. Triatlonom som žil doslova celý deň, ani na chvíľu som ho nepustil z hlavy.

A tak sa stalo, že už v novembri som trénoval 15-17 hodín týždenne. A strašne ma to bavilo. Mal som motiváciu a viditeľne som sa zlepšoval.

Avšak zamestnanie mi viac tréningu neumožňuje a tak v období, keď je veľmi dôležitý plynulý nárast tréningových dávok, ja už som nemal možnosť pridávať. S intenzitou som to nepreháňal, ale objemy som stále držal na maxime – hlava mi nedovolila povoliť v tréningu. Ak chceš byť dobrý, nesmieš poľaviť, presviedčala ma. A ja som jej veril.

Motivácia stále obrovská, tlak ktorý som si vytvoril sám na seba rástol....a výkonnosť stagnovala.

Prišla jar a stagnácia pomaly začala prechádzať do únavy. Sezóna sa blížila a ja som začínal intenzívne myslieť smerom ku Klagenfurtu – veľmi som chcel, aby to bol môj životný závod.

V tomto období prišlo sústredenie v Taliansku. Veril som, že tu prelomím stagnáciu a urobím veľký krok dopredu. Na záver sústredenia som však ochorel – asi mi telo chcelo naznačiť, že potrebuje zvoľniť. Ja však náznaky nevnímam. Sústredenie som dotrénoval aj s chorobou a potom som sa doma týždeň po sústredení liečil.

Jar bola v rozkvete a moja únava prechádzala do útlmu a poklesu výkonnosti. Strácal som chuť do tréningu, nútil som sa a vytváral na seba čoraz väčší tlak. Všetci to videli a stavali sa k tomu rôzne. Niekoľkí mi to aj povedali  a snažili sa mi pomôcť. Že mali pravdu som uveril až o niekoľko týždňov a naplno som si to pripustil až o niekoľko mesiacov. Najťažšie sa nesú prehry, ak sa porazíme sami.

Sezóna začala a ja som naďalej točil naplno.......ale už so strhaným závitom.

Vynechával som závody a stále veľa trénoval.

Klagenfurt dopadol neslávne – závodil som bez formy, bez radosti a pod tlakom čo som si vytvoril, z čoho vyplynulo mnoho až začiatočníckych chýb.  Čas 10:08 ani zďaleka nenaplnil moje očakávania a možnosti.

Celá sezóna sa niesla v rovnakom duchu a už od júla som sa tešil kedy skončí. Závodil som až do konca, ale bolo to trápenie. Chýbala mi obvyklá  radosť a nadšenie.

 

A tak za svoj najväčší úspech v sezóne považujem skvelú triatlonovú premiéru Tomáša Masaryka, ktorého trénersky vediem. Na halfironmane v Bátovciach, čo bol jeho prvý klasický triatlon v živote, dosiahol veľmi hodnotný výsledok. Som rád, že som do jeho tréningového procesu nevniesol chyby, ktoré som si vyskúšal sám na sebe. A tento rok sa chystá na ďalší výkonnostný skok – takže súperi pozor!!  :)

 

Keď sa sezóna konečne skončila, dal som si 6 týždňov úplného voľna, 1000x som ju analyzoval a hľadal chyby aby som sa ich vyvaroval. Všetky som si ich napísal a neskôr z toho vzniklo také desatoro tréningových zásad, ktoré sa snažím dodržiavať. A viem, že čím menej ich poruším, tým viac ma tréning posúva dopredu.

 
A ako prebieha príprava na tohtoročnú sezónu?

Stále spolupracujem s Andrejom, ale je tu jedna zmena. Plán dodržiavam v maximálnej možnej miere. Kvôly práci občas nejaký tréning vynechám.

Na jeseň som málokedy trénoval viac ako 8-10 hod týždenne. Teraz objem pomaly narastá a prichádzajú aj intenzívne tréningy. Hlava je oddýchnutá, tréningy ma bavia a až neskutočne sa športom bavím. A to až tak, že sa musím krotiť, aby som neurobil to čo vlani. Andrej ma už pozná, vie čoho som schopný a krotí ma tiež.

Pred dvomi týždňami som si v Majcichove zabehol 10 km za 37:32, čo je môj osobák a taktiež som si zaplával osobák na 1500m na 50m bazéne. A pritom mám natrénované menej ako 2/3 toho čo vlani o tomto čase. Zase ma šport baví a teším sa na sezónu.

 

A aká bude sezóna 2012?

Životná, to je jasné!!!

 

Keďže triatlonu sa venujem závodne už 10 rokov a sám začínam ako tréner svoje skúsenosti odovzdávať ďalej, pridám niekoľko veľmi stručných rád na záver:

Ako sa pripraviť na životnú sezónu?

 

· Je dôležité mať trénera, ktorý bude viesť vaše tréningové kroky. Aj skúsení špičkoví športovci majú svojich trénerov. Počas dlhodobej spolupráce sa samozrejme vzťah tréner – zverenec mení a vyvíja, ale nezávislý pohľad športového odborníka je stále potrebný.

· Trénerovi musíte veriť na 100%, ale nie bezhlavo. Tento vzťah je však obojstranný - dôveru si tréner musí zaslúžiť a získať. Tréner musí vedieť zverencovi dostatočne vysvetliť tréningový plán, jeho nadväznosť a zodpovedať všetky otázky týkajúce sa jednotlivých tréningových jednotiek. Dobrého trénera nerobia jeho vlastné výsledky, alebo dosiahnuté vzdelanie – vizitkou trénera sú výsledky jeho zverencov. Ak trénerovi neveríte na 100%, tak je niekde chyba – hľadajte ju...

· V maximálnej možnej miere dodržujte plán. Ak chcete pridať alebo vynecháte nejaký tréning, konzultujte to s trénerom.

 

Tieto tri body: mať trénera – veriť mu – dodržiavať jeho rady sú zárukou, že robíte všetko pre to aby táto sezóna bola tá „životná“

 

Podobnosť týchto bodov s trénerským prístupom Andreja Orlického vôbec nie je náhodná. Poznáme sa a spolupracujeme už veľmi dlho a bez neho by som nedosahoval v 32 rokoch svoje osobné maximá.

Andrej, za toto ti ďakujem. Dúfam, že nám tá naša spolupráca bude ešte dlho bežať (a taktiež plávať a bikovať :)

 

 

A na úplný záver (doplnené neskôr): Keď si Andrej prečítal tento článok, nechcel ho ani uverejniť. Bál sa, že nikto neuverí, že bol napísaný bez jeho popudu. Ja som sem však veľmi stručne a po štylistickej stránke asi trochu kostrbato napísal to, čo som zažil a ako to cítim.

 

Každý športovec má rád keď ho tréner pochváli.

 

Nebojte sa však pochváliť aj vy svojho trénera, ak cítite že vás jeho rady posúvajú vpred

Určite ho to poteší.

Andrej Orlický(andrejorlicky@centrum.sk)Bookmark: Facebook

späť