Mapa stránky :: Úvodná stránka » Hlavná stránka

Blíži sa koniec sezóny...

26.08.2011
02:23

Možno že je ešte predčasné hodnotiť sezónu 2011, ale z môjho pohľadu sa už nič podstatné neudeje. V sobotu ma čaká posledný triatlon v rakúskom Podersdorfe (3,8-180-42)

 
Keďže sa má ochladiť z 37 na 34°C, tak nemôžem z mojej strany očakávať žiadny super výkon. Predsa len je Horko môj najväčší súper, ktorý ma vie neskutočne uspať a nedovolí mi ani zďaleka predať to čo vo mne je. Takže budem len čakať čo to urobí s mojimi súpermi. Predsa len je už štartovné zaplatené...

 

Serióznu prípravu som začal 1. marca. Popravde som nepredpokladal, že sa budem približovať mojej výkonnosti z pred viac ako piatich rokov. Okolo mňa sa udialo množstvo vecí, ktoré ma nasmerovali týmto smerom. Že som začal egoisticky viac uvažovať o sebe a o tom, čo potrebujem pre to aby som sa cítil v pohode a potom mohol tú pohodu šíriť ďalej. Zistil som, že čím si na seba menej naložím, tým mám menej stresu a nerobím hovadiny :) Tak som sa začal viac venovať sebe a aj viac trénovať.

 

Takže po začatí jarnej duatlonovej sezóny som si povedal, že preteky si treba užívať, bez ohľadu na výsledok. Podstatné je len to, aby som odovzdal maximum a či už to dopadne na popredné umiestnenie, to už závisí aj od toho, ako sú na tom moji súperi.

Popravde, nemôžme si klamať a ja dobre viem, že bohužiaľ na Slovensku je konkurencia veľmi slabá, s výnimkou Riša, Paľa a Karola (+ Xteráci Tomáš a Peťo). Stačí že sem príde niekto dobrý z okolitých krajín a hneď je vidieť ako na tom sme. Takže tie reči o tom, aký som dobrý a mám super výkonnosť beriem od “vás pozorovateľov“ veľmi realisticky a vôbec si ich nepripúšťam!

Ale motivuje ma to na sebe pracovať a to sa počíta! Takže ďakujem všetkým, ktorí mi držia palce!

Duatlony mi išli podľa plánu a rátal som s tým, že správne načasujem výkonnosť na triatlonovú sezónu. Aj sa tak stalo a hneď v Senci sa mi išlo veľmi dobre, až sám som bolo z toho prekvapený. Ostatné výsledky ma už až tak neprekvapili, keďže som vedel ako na tom som. Niekedy mi išlo lepšie plávanie, inokedy zase beh, alebo bike. Ale svoj štandard sa mi podarilo držať celú sezónu. Po krátkej jarnej príprave, keďže som sa v zime len kondične udržoval, som nemohol očakávať extra výkony, ale predsa len, čo som si predsavzal, som splnil. Možno keby som si trochu upravil životosprávu a neišiel až za hranu pri chudnutí, tak výkony by mohli byť o trochu lepšie :) Ale podstata je baviť sa športom a akonáhle som sa moc snažil na niečo pripraviť a moc som chcel, vtedy sa mi menej darilo. "Uvoľnená" mysleľ robí divy!

V tomto roku nastalo nie len v mojom súkromí veľa zmien a tak pomaly zisťujem, že ako som plánoval účasť s Matejom na OH 2016 ako tréner, tak čo si nespravím sám, to nemám.

Skúsim trochu potrénovať a keď si dokážem posunúť osobné rekordy v plávaní a v behu, začnem o tom uvažovať ako pretekár :)

Ja potrebujem vysoké ciele, aby bola moja motivácia dostatočná. Keď nedosiahnem na mesiac, budem aspoň medzi hviezdami...

Tak ako som si na jar dal cieľ, z každého M-SR mať medailu a najlepšie zlatú, tak aspoň tie medaile boli, z čoho sa teším. To že sa mi podarili ešte ďalšie výsledky, to už je len bonus.

Viem, že moje telo nie je zničené zdrvujúcimi tréningmi ako trénujú niektorí pretekári. Možno preto si držím tak dlho svoju výkonnosť. A možno preto zase na druhej strane mi chýba veľký výsledok. Moja cesta je ale už dávno vybraná a viacej ma baví ísť podľa motta: „Keď pôjdeš pomaly hore, tak pôjdeš aj pomaly dolu.“ Toto kedysi dávno povedal môj cyklistický vzor Miguel Indurain, keď vyhral TdF 5 krát. Vtedy som bol ešte junior a som rád, že sa mi ho podarilo stretnúť osobne na cyklistickom tréningu na sústredení v Španielsku.

Ľudia si viac pamätajú osobnosti, ktorí dosahujú výsledky svojho snaženia dlhodobo, ako tých čo zažiaria jeden krát.

Preto som nikdy neišiel za hranicu, ktorá by znamenala predčasné ukončenie kariéry z dôvodu zranenia, pretrénovania, vyčerpania. Jednoducho som to s trénovaním nepreháňal. Dôležité bolo dostatok oddychu a regenerácie a naučiť sa počúvať svoje telo. Vždy som závidel ľudom, ktorí dokázali viac odtrénovať ako ja. Či už to bolo tým, že dokázali rýchlejšie regenerovať napr. dôsledkom vyššieho množstva prirodzeného testosterónu, alebo rýchlejším metabolizmom. Jednoducho som nedokázal zvládať viac ako dvojfázové tréningy tak, aby som stihol dostatočne zregenerovať do ďalšieho dňa, alebo aby som neochorel z prílišného oslabenia organizmu. Takže som zistil, že sa musím sústrediť viac na kvalitu. Možno nikdy nebudem pretekár svetovej úrovne, ale viem, že mám ešte rezervy. Hoci vek nezastavím, mladícku výbušnosť nahradia skúsenosti a dlhšie trate.

Martin mi vravel, že si kazím povesť tým, že zverejňujem svoje ciele a keď ich nesplním, som v očiach ľudí nespoľahlivý a “rozprávkar“. Chcel by som vedieť, čo je v živote isté. Iba jedno ma napadá...

Keď to neskúsime, nikdy nebudeme vedieť, čo dokážeme! Navyše to robím pre seba! Keď je to “na papieri“, je to silnejšie než myšlienka v mojej hlave. A Vlado mi tie moje ciele pripomínal každý víkend, za čo mu ďakujem! :) Možno by som unavený po Slovakmane inak rozmýšľal, ktoré preteky budú ďalšie...

 

Takže moja sezóna je u konca a ako vravel jeden psychológ - muži majú v hlave veľa krabíc a v každej krabici majú zvlášť uložené jednotlivé “veci“. V jednej mám triatlon, v druhej rodinu, v tretej prácu, vo štvrtej  kamarátov, v piatej môj virtuálny svet,...

Tá krabica s triatlonom je dosť veľká, len škoda že neovplyvňuje aj tie susedné krabice, v ktorých sa mi nedarí.

Ale aspoň v niečom to ide! :)

Tak si ešte užite záver sezóny a verím, že aj vaše ciele sa z väčšej časti naplnili.

PS: Zhodnotenie 5. sezóny Triatlonového Teamu Trnava už čoskoro! 

Andrej Orlický(andrejorlicky@centrum.sk)Bookmark: Facebook

späť