Keďže nie som až taký dobrý spisovateľ ako Andrej a neviem, ako začať opisovať moje pocity, zážitky a smolu z preteku v Žiline, rozhodol som sa, že bez akéhokoľvek ,,úvodu" pôjdem priamo na vec:

Všetko sa to začalo ešte piatok. Ráno som sa šiel rozjazdiť, rozbehať, potom som pri chystaní bicykla zistil, že na zadnom plášti už jazdím na ,,plátne", tak som si ešte narýchlo zháňal nový zadný plášť a šiel do práce s prianím, nech skončime čo najskôr (o 22:00). Z práce som sa nakoniec dostal domou o 23:30 a o pol jednej som zaľahol spať. A toto poznáte určite aj sami: posledná noc pred pretekom -plný nervozity...

Zobudil som sa po 4 hodinách spánku a bolo dospané :-) Pohádzal som veci do batoha,ktore budem potrebovať na preteky, naraňajkoval a.... čakáte, že napíšem a vyrazil do Žiliny? Nie, nie ....a vyrazil na druhy koniec Myjavy do garáže vymieňať zadný plášť, ktorý mi kamarát priniesol okolo polnoci. Potom sme vyrazili na cestu.

V Žiline sa nám pri hľadaní odbočky (neviem ako) podarilo zablúdiť, ale aj po týchto menších komplikáciach sme úspešne dorazili na miesto činu. Po registrácii u sympatických slečien :-) a odnesení veci do depa som hľadal našich (mali kľúče od auta a môj neoprén). Ostávalo 30minut do startu a ich nikde!!! Nakoniec som ich našiel, vzal kľúče a v šľapkách som sa bol ,,rozbehať" do auta pre plavecké okuliare.

Poobliekal som sa do neoprénu a išiel som sa ,,zoznámiť s vodou". Keďže nás bolo na šprinte okolo 180, snažil som sa byť na štarte čo najviac vpredu, aby som sa vyhol tlačenici. No ani som sa nestihol poriadne rozpozerať a hneď bolo 4-6 plavcov predomnou.

Tomu hovorím tlačenica! :-))) Hneď po štarte sa mi akosi zle plávalo, všetci ma predbiehali a mne sa zdalo, ako keby som len stál na mieste. Obzerám sa doprava (čln je stále vedľa mňa), doľava (naši sú tiež stále v rovnakej vzdialenosti odomňa) a potom zisťujem, že sa mi štartovací špagát zavadil o neoprén :-(

Keď som prekonal túto prekážku a ,,rozbehol sa" tak mi nejaký súper rukou brnkol o okuliare a nabrala sa mi do nich voda. "Do prdele, čo sa tej smoly nezbavím?????" Tak ako som plával kraul, s tou rukou, čo som prenášal nad hladinou, sa mi ich asi na 4. pokus podarilo napraviť. Snažím sa teda ďalej predierať pomedzi plavcov, ktorý ma predbehli na štarte (kvôli špagátu).

Všetko sa dari... až do chvíle, kým neprišiel zasa menší búchanec od niekoho a okuliare znova plné vody!!! "Je toto možné?????" Vtedy som si pomyslel na jeden článok, čo písal Andrej (Slovakman 113). Stalo sa mu to isté pri plávaní a písal, akým spôsobom to ,,opravil". Tak som si vzal príklad od profíka a pretočil som sa na znak, vylial vodu z okuliarov a plával som ďalej bez menšej straty. Do konca plávania sa už chvála bohu nič nepredvídateľné nestalo a plávanie som prežil bez ďalších väčších-menších problémov.

Len pri vybiehaní z vody som dostal menší ,,bočák" a skoro som spadol, ale ustal som to:-) Pri konci plávania sa mi tak dobre plávalo, že depe som mal potom zo seba celkom dobrý pocit. No keď som zistil, koľký zhruba som a ked som uvidel Petra, ako uteká z depa a nasadá na bicykel, tak ma ten pocit akosi rýchlo prešiel a hneď som sa snažil čo najskôr začať cyklistickú čast aj ja a dobehnúť ho na bicykli.

Zvolil som taktiku začať naplno a dotiahnuť sa čo najskôr sám a potom s Petrom spolupracovať. Podarilo sa mi to asi po 3km. Išli sme 3 členná skupinka, keď sa k nám pridal David, ktorý nás po 1. kole dobehol. Časom sme sa nazbierali taky väčší balík, no Peťo, ja, David a Maso sme jazdili poväčšine vpredu. V 2. kole som sa snažil s Petrom utrhnúť v kopci, no asi po 100m nás stiahli, tak som si povedal, že asi nemá význam sa pokúšať uniknúť a začal som sa šetrit na beh.

V poslednom kole sa ešte Peťo pokúsil uniknúť po rovine, no našťastie sa mi ho podarilo udržať (šiel som hneď za nim 2. v balíku) ale zo všetkých ušetrených síl, čo som mal. (Peťo, nie že ťa napadnú takéto hovadiny aj v BA) :-)))

Na bežeckú trať sme vychádzali zase pohromade. Peťo, David a ja. Hneď na začiatku som išiel tak, aby som sa ich udržal a s cieľom nejako sa rozbehnúť. Keď som sa konečne troška rozbehol, skúsil som pridať a spraviť si nad Petrom a Davidom náskok. Podarilo sa! :-))) Po 1. kužeľ v 1. kole som sa im vzdialil, tak som premýšľal o spomalení, no po otočke sa mi bežalo oveľa lepšie, takže miesto spomalenia som to udržiaval a hlavne som sa sústredil na štýl behu.

Na začiatku druhého kola som počul, ako na mňa Andrej kričí, aby som viac hýbal rukami, tak som sa snažil na to dávať pozor a sústredil som sa najmä na ne. Na kuželi v polke druhého kola zisťujem, že náskok na ďalších súperov je dostatočný :-)))) Keďže boli predo mnou pár metrov ešte nejaký borci, skúsil som ešte pridať (predsa už bežím do cieľa, tak tu nechám všetko).

Pred cieľom ma ktosi predbehol takým tempom, že ma to normálne vyviedlo z miery. V závere som ešte musel pridať z ,,naplno" na ,,úplne naplno" :-)) aby ma nepredbehol ďalší súper, ktorý dobehol z minimálnou stratou 2 sekundy na mňa.
Boli to veľmi pekné a náročné preteky, po ktoroých mám ešte aj teraz v utorok svalovicu na lýtkach. Dúfam, že do soboty to prejde... musí!!!! :-))

Marián Siváček