V piatok, cestou do Zuberca, do Západných Tatier, sa obloha zatiahla, miestami popŕchalo. Ale zlé počasie nás predsa nemôže odradiť! Všetkým som hovoril: „Aladin hlási na zajtra 20 stupňov a pekne.“ Všetci sa vždy len pousmiali:) Ale ja som bol stále optimista, hoci som si pre istotu nabalil teplé veci a požičal od Ľuba vestu, keď sme spolu vo štvrtok odbehali hodinu päťdesiat celý beh v daždi a otestovali nové klubové bežecké bundy na tréning.

S Jankou, Andrejom a Mišom sme dorazili autom k Liptovskej Mare a pozreli miesto kde sa malo zajtra plávať. Pokračovali sme po trati cyklistiky a sledovali nástrahy, aké pre nás vymyslel Peťo Paľa a spol. „Nooo, keď bude mokro, jeden zjazd bude nebezpečný pre kolesá, keď nebude vidieť jamy.“ Inak fajn cesta, fajn kopčeky a až po závoru, ktorú tam určite namontovali v ten deň, aby sme nevideli posledných 5km 12 percentného stúpania na Ťatliakovu Chatu. Asi aby sme kľudne mohli zaspať :)

Cestou sme stretli Marcela ako sa rozjazďuje s neznámou dievčinou. (neskôr vysvitlo, že to bol Vilko Dinžík:) a išli sme sa prezentovať do fajnového penziónu Pribisko. Fakt pekné miesto!

Prezentácia prebehla bezproblémov, všetko pripravené ako má byť. Stihli sme ešte pozrieť záverečné stúpanie na TdF a chalani sa išli ubytovať do Zuberca. Ja som ostal na chate.

Večer pripravené jedinečné uvítanie: prezentácia fotiek Západných Tatier s prednesom básne pána domáceho odetého do kroja, privítanie všetkých účastníkov, pohostenie ako sa na Oravu patrí- syrové korbáčiky, koláčiky, oškvarky, ovčí? syr... a zaznelo heslo Oravamanu: BUDE AKO NEBOLO !! :)

Potom sme pokračovali v družnej debate  vo vedľajšej chate pri pivku so šumienkou či čím (Radler sa to volá tuším :) a pivom naozajstným :) a kuli sme taktické plány na zajtra. S Paľom Šurdom sme rozmýšľali, že si pomôžeme pri plávaní, predsa len by sme mali byť najrýchlejší plavci podľa štartovky. Ale potom sme to prehodnotili, keď sme si uvedomili, že je tu aj Tamara Stonová, takže asi zahákujeme ju a pôjdeme jej po nohá vo vlne :) ako správny džentlemani :) A tak isto, že kto sa ako naoblieka do tej zimy a dažďa čo bude na druhý deň.

Potom sme na izbe s Tomášom Jurkovičom a Jožom Tomašovičom prerátavali ako dlho budeme asi pretekať a koľko gelov si teda zoberieme na bike a beh. Vyšlo nám to cca na 3 a pol - 4 hodiny. (Vabrouch to dal nakoniec za 3 hodiny!) Zaspávali sme pri otvorenom okne, ale kravy pod oknom nám začali hrkotať zo zvoncami, tak vytiahol som štuple do uší :) Jožo už nevnímal a Tomáša to po chvíli vraj tiež omrzelo počúvať a tak to okno zavrel.

Cez to okno sa nám ráno naskytol neuveriteľný pohľad. Takmer jasno a slnečno! Žiadny náznak že by malo dnes pršať. Super! Nálada sa zlepšila. Natlačili sme veci asi do “10tich“ mechov, každý na iné miesto (to bola najťažšia časť prípravy na preteky pre naše mozgové bunky, do ktorého vreca čo dať :) a vyrazili sme na štart. Niektorí busom, iný vlastnými autami. Biky išli na nákladnom aute, pekne poukladané a zabezpečené kartónmi voči oderom.

Depo pripravené, voda ideálnych 19 stupňou. Slnko začalo hriať. Perfektná atmosféra. Hlavný rozhodca Milan mal tiež dobrú náladu, takže nehrozili diskvalifikácie :)

Čakali nás dve bóje a štyri 500 metrové okruhy s výbehom na breh. S Paľom sme to rozbalili hneď na začiatku. On ťahal prvé a tretie a ja druhé a štvrté kolo. Našťastie nám spolupráca klapla a žiadna žena nás neobehla :)

V depe som strávil celú svoju mladosť kým som sa poutieral a obliekol na seba tričko s dlhým rukávom, vestu, šatku...Z depa som išiel tuším až šiesty a Paľo bol už asi na Hutoch :)

Tréningovým tempom do ANP som ukrajoval s 43kilometrov cyklistiky. Najprv krátke ale strmé stúpanie. Potom 7km na Huty, 10km zjazd a asi 10 km na „Tatliačku“, z toho posledných 5 km “naklonená rovina“ na 12 stupňov :) ako bolo spomenuté pri rozprave :)

Cyklistika z môjho pohľadu bezproblémová, všetky jamy sa dali v plnej rýchlosti obísť. Cesta bola suchá a tak ani zjazdy neboli nebezpečné. Na križovatke v Zuberci nás zdravila celá dedina ako za socializmu nastúpené deti s mávatkami. Všetko dokonalé, až nás pretekárov to nútilo k brutálne rýchlim prejazdom okolo nich :) a zničením sa hneď na prvom kilometri 10km stúpania :) No ja som si tie deti v dvojradoch nevšimol, ale vraj tam boli :)

Nazačiatku kopca ma obehol smoliar dňa- Kubek. To som ešte nevedel, že za pár kilometrov ma obehne znova, lebo vraj zle odbočil, síce neviem ako sa mu to podarilo, lebo značenie bolo OK

Pri otvorenej závore a začiatku “naklonenej roviny“ som dobehol Paľa a ako sme si otvárali obaja v jednej chvíli gely, tak obaja sme skončili celý zalepený s gelom na pol tele :) Tam bola určite nejaká patogénna zóna :) Po nadávkach a minutí flaše vody na umytie rúk a riaditok som pokračoval v strojovom tempe ako Velits na TdF, až hore so psychickou podporou jedného voľného prevodu (keby náhodou...), ktorý som nemusel nakoniec použiť (36x25). Takže nebolo to až také strašné ako som očakával. Po ceste plno povzbudzujúcich turistov, čo bolo super.

V druhom depe som strávil ďalšiu moju mladosť, kým som si zašnuroval tréningové krosovky a ako Stallone v Rambo III, som si zobral pás s gelmi a bežal po tých asi 3000 “schodoch“ až na vrchol Rákoň. V niektorých miestach bolo rovnako rýchle kráčanie ako beh, tak som to striedal až hore. Na kopci veľa ľudí, hukot, povzbudzovanie, zvonce zvonili...Zastal som pri občerstvovačke a všetci stíchli. Nastalo ticho a všetci sledovali ako pijem jonťák z pohára. Chcel som si dať ešte jeden pohár, ale bolo to strašne divné, keď 20 ľudí sleduje ako pijete :)

Tak som sa zase rozbehol a burácanie a zvonenie sa rozbehlo tiež :) Predsa načo budú niekoho povzbudzovať keď stojí a pije :)

Dole sa ma pýtali, že aké boli pohľady z hora, keď bolo tak krásne počasie. A ja že neviem, lebo ja som si stále pozeral len pod nohy :) Moje sklenené členky našťastie všetky nástrahy nekonečného klesania prežili, čo sa nepodarilo Kubekovi, ktorý musel pre vyvrtnutý členok preteky vzdať.

Takže behom na istotu som sa rútil do doliny a keď som uvidel pred sebou Ekolácky dres, tak som sa rozbehol viac a o 5 sekúnd som skončil 4. Ostatní podľa bežeckých časov museli letieť dole kopcom ako blázni :) Alebo tak rýchlo hore kráčali? :)

Super atmosféra v cieli. Guláš, chlebíky, klobásky a iné dobroty v blízkej Reštaurácii. Tri kopy vriec s vecami :) Účastnícka medaila na krku. Všetci s úsmevom prechádzali cieľom. Ešte sme stihli záver časovky na TdF na izbe a držali palce Velitsovi.

O šiestej bolo jedinečné vyhodnotenie pretekov vedľa penziónu. V tombole sa nám podarilo čo to vyhrať. Napr. veľmi dobré torty. Páľenka bola cítiť široko ďaleko :)

Po skončení sa pokračovalo na After párty v penzióne Pribisko za účasti skvelých ľudí, dobrého jedla a nápojov, muziky, až do záverečnej. Telíčko, keď potrebuje zregenerovať, tak mu treba ešte trochu naložiť :)

Ráno sme si ešte dali regeneračné procedúri v bazénoch v Oraviciach.

Niet čo dodať, iba: BOLO AKO NEBOLO!!! :)

 Veľká vďaka organizátorom za perfektnú organizáciu , super trate, vynikajúcu atmosféru, pohostenie,... a o rok budem opäť na štarte Oravaman 2012!

 

Top postrehy Vilka: „super korbáčiky... pekná príroda... Peter Paľa a jeho snaha aby všetko klapalo... dokončenie Miša Vargu a s úsmevom .... že došiel chleba ku gulášu akurát keď som prišiel na rad... zbory detí popri trati, spievajúce ako za komunistov... penalizacia ,,4 sekundami" za súbežnú jazdu .... MECHOVÉ PRETEKY – pre mňa najlepšie na Slovensku
.... nedobehnuteľná Lapinová v kopci ... že som dva krát obiehal Paľu, a som myslel že on si to ako domáci skrátil niekade cez les a potom som si spomenul, že sú dvaja bratia :)“