Mapa stránky :: Úvodná stránka » Hlavná stránka

Andrej a jeho IM 70,3

25.05.2011
10:30

napísal: Andrej Králik

22.5.2011 stojím na brehu Viehofen see pri St. Poltene na štarte Ironman 70,3. Nervozita, ktorá sa vo mne nazbierala už mesiac pred pretekom, zo mňa opadla a neviem sa dočkať, kedy sa to celé odštartuje...

 
7:05 skáčem do vody, Yorgovmu Helixu dávajú moji agegroupáci poriadne zabrať, keď sa predierajú cezomňa. Plávanie zatiaľ nie je moja silná disciplína a mal som dosť veľký rešpekt pred tou masou ľudí okolo mňa. Tak som si plával svoje dvojkové tempo niekde na kraji a prvú bójku obchádzal ako s kamiónom, no aj tak som sa nevyhol kopancom. Vtedy som si povedal, že už stačilo, dosť bolo rozplavovania a ide sa pretekať. Po kilometri nasledoval 200 metrový prebeh po asfalte z Viehofen see do Ratzersdorfer see, ktorý krásne pomasíroval moje chodidlá a poď ho ešte doplávať 900m. 1,9km plávania + 200m peelingový program za 32:37 super odštartovalo plnenie plánu zvládnuť to pod 5 hodín.

 
Vyskakujem na bike, dávam prvý gél, výjazd na dialnicu, na tachometri 40 km/h (škoda, že len prvých 20km :) a 90km časovka predomnou. Prvé zvlnenie profilu prišlo okolo 20km. Troj-kilometrové stúpanie ešte plný energie som s ľahkosťou vyšliapal, potom vozenie hore-dole-rovina plus nádherné výhľady a asi 40km popri Dunaji. 60 kilometer a skúška psychickej aj fyzickej sily na 8 kilometrovom stúpaní do dedinky Gansbach. Potom už len zjazd s miernym bočným vetrom a krízou na 80km. Do cieľa cyklistiky bolo síce už len 10 km bez vážnejšieho stúpania, ale bolo to asi najdlhších 10 km aké som kedy šiel :). Bike za 2:37 + tých 32 minút plávania a už som vedel, že pre mňa by magických 5 hodím nemal byť problém.

 
Prebieham cez nekonečne dlhé depo, beriem červené vrece, no akokoľvek som si mohol dávať pozor, musel som trafiť ten kameň a dorezať si palec. Našťastie adrenalín bol silnejší ako bolesť obúvam svoje krikľavé asics-y  a idem si vylepšiť osobák na polmaratón :). Tempo vyzeralo dobre, žiadne pichanie v boku, čoho som sa najviac obával, prvý prebeh popod tribúny a zježené všetky chlpy na tele z nenormálnej atmosféry a toto sa opakovalo 6 krát. Nezvykol som si na to, bolo to úžasné.  Keď asi na 10km sa z môjho žalúdka ozvalo hlasné škŕkanie, myslel som, že je zle. Ale našťastie to zachránil kúsok višňovej powerbarky  a mohol pokračovať bezstarostný beh  do cieľa. Asi na 19 kilometri som skúsil pridať, čo to dá. Pomyslel som si- veď už nemám čo stratiť snáď dobehnem :). Po piaty krát popod tribúny. Konečne som si všimol slovenský funklub, opäť zježené chlpy, šprint na posledný 200 metrový okruh po dráhe, odignorovanie občerstvovačky,  záverečný šprint po finishline a už som len počul: Andrej, you are an  Ironman!! (aj keď len polovičný :). Výsledný čas 4:53:13.

napísal: Andrej Králik

Andrej Orlický(andrejorlicky@centrum.sk)Bookmark: Facebook

späť