V noci z piatka na sobotu som takmer nespal a myslel som si, že to je predzvesť, že víkend nebude podľa predstáv. Áno, realita výrazne predčila všetky moje očakávania. Nepokazili to ani maličkosti, ako búrka počas cyklistického tréningu, ani nespolupráca bežcov (duatlonistov ??) počas cyklistickej časti, nekvalitná cesta, či nenamazaná reťaz jedného juniora, vŕzgajúca nasucho po oba preteky...

Ale poporiadku.

Búrkové mraky sa nám vyhýbali počas obidvoch podujatí, čo nepokazilo super atmosféru pretekov. Priznám sa, mal som už v piatok “štarťák“ a cítil som sa ako nevybuchnutá bomba. Triatlonisti z iných kútov Slovenska sa schádzali pri prezentácii. Už rozjazďovanie sa pripomínalo, že kvalita pretekania na Slovensku rastie. Stretali sme skupinky pretekárov na bicykloch v klubových farbách, ako spoločne zisťujú kvalitu cesty, po ktorej sa bude pretekať. Podobalo sa to na módnu prehliadku :) Super pohľad a pocit, že som fakt na pretekoch.

Samotný štart pretekov odhalil, ako sú všetci namotivovaní na pretekanie. Pri prvom kuželi som si uvedomil, že asi do 10 dnes nebudem, keďže po 500m som bol asi 25. Až po kilometri sa ukázalo, kto neudržal na uzde tú energiu načerpanú počas zimných tréningových dní a zistil, že to “prepálil“. Kvalita pretekárov každý rok rastie a časy, keď som so 40 sekundovým náskokom vchádzal do prvého depa sú už minulosťou. Minimálne odstupy, hrá sa o každú sekundu. Každé zaváhanie v depe sa prejavuje ťažko dobehnutelnými metrami. Stav nôh počas druhého behu sa len ťažko dá napodobniť v tréningu a pripomenulo mi to, aké je to ťažké rozbehnúť sa po cyklistickej časti, v ktorej sa človek nešetril. Finišoval som asi kilometer a prvý krát úplne rozbitý som preťal cieľovú pásku. Pravda trochu napálený na neférovosť tohto športu, ale keďže sme to mali ako tréning, tak plán bol splnený.
Tešili sme sa na vyplávanie, ale bohužiaľ bazén bol vypustený. A tak po krátkom oddychu sme sa išli na dve hodinky vyjazdiť. 10 členný balík prekvapila krátka kvalitná búrka, ale stačila na kompletné premoknutie. Aj s úsmevom sme to ako správni triatlonisti prekonali, hoci sa nám do čistenia bikov moc nechcelo. Po spoločnej večeri v pizzérii v NZ, kde nás slušne privítala neznáma čašníčka vetou: „ Ahoj, čo si dáš?“ :), sme doplnili zásoby na večer v supermarkete. Vo vynovenom “hoteli“ vo Dvoroch sa rozbehla super akcia. Zábava vďaka super partii sa nie a nie skončiť. Pre mňa skončila o 4:15  :)

Druhý krát rozbitý som sa ťažko zobúdzal a ešte ťažšie som sa dokázal udržať rovno na nohách. :) O 11tej nás čakal ďalší duatlon v rámci prípravy v Branove. Nalačno sa ťažko preteká, ale inak to neišlo :) Aj napriek tomu všetci účastníci párty bojovali statočne a niektorí z nás, spolu so mnou, boli prekvapení, v akom stave sa dá slušne pretekať. Jednoducho -natrénované sa nestratí :)

Opäť podobný scenár ako v sobotu, len už si viac ľudí dávalo pozor na prvý kilometer. Snažil som sa ignorovať hákujúcich a nespolupracujúcich, hoci nie stále sa mi to darilo a občas som si aj zanadával :) Bral som to ako moju chybu, že neviem byť taká sviňa a voziť sa tiež. Čo už, nebaví ma to tak :) Veď aj tak takmer o nič neišlo, či?

Tretí krát som sa rozbil, a to už úplne “našrot“, šprintom o 7. miesto.

Endorfíny sa kvalitne vyplavovali, takže spokojnosť a fakt som si tieto dva dni naplno užil.

Verím, že podobne to prežili aj ostatní moji zverenci a členovia klubu TTT, ako aj mnohí ďalší. Veď robíme šport aj preto.

Matejovi ušla medaila o pár sekúnd, čo ma trochu mrzí, ale inak ďakujem členom TTT za predvedené výkony, bojovnosť a vytvorenie super atmosféry.

Po pretekoch sa ma Mišo Varga, člen výkonného výboru, opýtal, ako hodnotím organizáciu. Vždy, keď dostanem takúto otázku, najprv ma napádajú nedostatky. Ale teraz ma nič, na čo by som mohol hneď poukázať, nenapadlo. Asi tak by to malo byť. Vychutnávať si nerušene preteky, vtedy to je ono. Maličkosti sa vždy nájdu, ako konečne robiť prezentáciu fakt elektronicky, chýbajú medzičasy po disciplínách, možno Karolovi dať najprv len výstrahu za jeho nevedomosť a kvalita cesty sa asi nedá moc ovplyvniť. Takže ďakujem aj organizátorom za fajn rodinnú atmosféru pretekov, ktorú radi vyhľadávame.

 

Andrej

šéftréner TTT

foto: Martin Baláž