Ešte predtým sa ale vrátim v čase trochu dozadu. Naši členovia majú za sebou dve sústredenia. Jedno v Taliansku a o tom už čo to bolo popísané a z druhého sa v stredu vrátila Silvia, Peter a Marián. Silvia si priniesla zapálené hrdlo. Inak sa vydarilo a chalani odtrénovali takmer všetko, čo bolo naplánované, k čomu prispelo aj super počasie s 30tkami na teplomeri.

A teraz nezabudnúť aj na oddych, ktorý je rovnako dôležitou súčasťou športovej prípravy ako samotný tréning. Na nič nenarážam :)

No a my ostatní sme sa zúčastnili na niektorých bežeckých pretekoch na Slovensku. Bratislavský polmaratón a Hobby run nám pekne zapadal do plánovaných tréningov a hlavne nás potešila kvalita organizácie a veľký záujem bežcov. Predsa len je atmosféra pretekov dôležitá a tá sa podarila vraj aj na Behu Devín-BA. Preto vraj, lebo som sa ho nezúčastnil pre problémy z minulého roka. Nahradili sme si ho Behom Galantou, čo sa ukázalo ako vhodná náhrada. Vietor nás riadne preveril a hoci časy sa nedali porovnávať s ideálnymi podmienkami pre osobné rekordy, aj tak ukázali stav našej výkonnosti dostatočne. Možno lepšie ako postávať v tlačenici v Devíne :) Ale predsa len si to v Bratislave niektorí z klubu minulú nedeľu zabehli a vychutnali “masovku“.

Aprílové počasie rozhodlo o neúčasti TTT na Aquatlone v Turčianskych Tepliciach. Predpoveď ukazovala 10 stupňov na sobotu a preto sme prehodnotili a zmenili plány. Hoci sme chceli podporiť nového usporiadateľa, termín pretekov bol ale asi príliš skorý. S tým nás napadlo, prečo organizátor (alebo STÚ) nenavrhol oddeliť plávanie a beh, na dva samostatné štarty, ako to s úspechom funguje v Čechách aj za zlého počasia, alebo neskorší termín.

A tak sme si dali beh v Bojničkách, v Chtelnici a kros Baba-Kamzík.

 

Takže tento víkend začal plaveckým tréningom a hneď potom sme si zabehli päťku v Bojničkách. Pekné preteky na členitej trati ukázali aj našu taktickú stratégiu a nie len natrénované kilometre. Kto prepálil v prvom kopci, mal smolu. Paralelne sa v tom čase konal beh v Chtelnici. Síce nižšia kvalita a účasť, ale podľa Martinových slov, krásny jedenásť kilometrový okruh stál za to. Večer nasledovalo dvojhodinové vyjazdenie na bikoch.

Na druhý deň sme sa niektorí stretli na Pezínskej Babe. Už pri štarte bolo jasné, že tu dnes nebude nič chýbať, z toho, čo treba k super podujatiu. Ideálne bežecké počasie, kopec kamarátov, kvalitný súperi, veľká účasť, super nálada, perfektný komentátor Vlado Baron a usmievavý organizátor Peťo Dolák. Ešte vtedy som nevedel prečo sa stále usmieva. Neskôr som ale pochopil, čo si na nás pretekárov pripravil :)

Aj preto, že sme v poslednej dobe kopce málo behali, rozhodol som sa ho zaradiť ako kvalitný tréning. Náročnosť pretekov nebola až taká vysoká, ako sa na prvý pohľad zdá. V skutočnosti sa klesne z 500mnm na 400mnm. Sú to vlastne také zuby na pílke :) Stále hore a dole, asi 20 krát. Niekedy strmšie, niekedy menej strmé.

Na rozklusanie som využil až prvé minúty samotného preteku. Nebol som už prekvapený, ako sa všetci rozbehli na “dvojhodinový“ beh. Je to takmer všade a stále, že väčšina prepaľuje začiatok.

O to zaujímavejšie bolo predbiehať 100 ľudí od štartu do cieľa a nikto mňa. A pri niektorých počuť dýchanie “na plné pľúca“ už na treťom kilometri ! Len som si zamrmlal popod nos: „Chlapče, čaká ťa fakt ťažkých 23km.“ :)

A tak som sa pomaly ale iste prepracovával dopredu. Peknú trať som hlavne dole kopcom len cítil, lebo moje oči sledovali každý kameň, každý koreň, aby som moje sklenené členky priviezol do cieľa celé.

V kopci mi to moc nešlo. A ani sa nečuduje, keďže som toho v kopcoch fakt dosť posledné obdobie nenabehal, ale funkčne to bolo super a rovinky a dolekopce sa mi išli perfektne, ľahko, uvoľnene a užíval som si každý kilometer. Trať viedla po všemožných chodníkoch a cestičkách, cez 4 potoky a ubiehala docela rýchlo. Až do 26 kilometra.

Peťo, že? “26,2 kilometra maximálne“- prizvukoval na štarte, kde sa šuškalo až o 29km.

Každý kilometer bol kilometrovník, čo bol výborný nápad. Až na 26 kilometrovník s nápisom “26“ a pod číslom veľký smailík :-)

No a namiesto sľúbených 200m do cieľa boli ešte približne 2 kilometre takmer celé do kopca!

Už viem prečo sa Peťo uškŕňal na štarte. Dobre vedel. A možno aj dobre spravil, že nám neprezradil, že museli trať trochu predĺžiť. Hoci mi došli gely a voda vo fľaši za opaskom a nohy som už mal dosť tvrdé, pripadalo mi to strašne smiešne, čo si pre nás pripravil. Pri jednej slečne, čo dávala pozor, aby sme dobre odbočili som si zamrmlal-„Ja toho Peťa asi zabijem!“ a ona na to niečo v zmysle - „Nie si prvý a asi ani posledný, čo niečo podobné v tom poslednom stúpaní povie.“ :)

Šport vie byť krásny.

Aj posledný výbeh do cieľa na zjazdovke som vybehol len preto, že tam povzbudzovalo veľa divákov a Vlado o mne už z diaľky rozprával, keďže nemusel vidieť ani moje štartovné číslo. Inak by som ho už asi len vykráčal :)

Zhodnotenie: Ešte som sa bol hodinku vyjazdiť a super víkend za mnou. Nohy bolia, ale nie veľa. To budú až zajtra a pozajtra ráno. A jedol by som a jedol, až do rána, keby som to mal kam natlačiť :)

Zajtra zaslúžený oddych a o dva týždne sa vidíme vo Dvoroch.

Ešte by som chcel "vypichnúť" výkony chalanov a gratulujem im za pódiové umiestnenia. Výsledky sú v pravej časti našej stránky.

A pre rovnaké otázky- Nerozdelili sme sa na dva teamy, ale chceme viac spropagovať naše tréningové centrum - Multisport Training Academy, pod ktorým väčšina členov klubu Triatlon Team Trnava trénuje, ako aj niekoľko pretekárov z iných klubov.

Hot news: Náš člen Pali H. sa ani nepochválil, že si pridal ešte jedno sústredko a momentálne je v Chorvátsku. Tak nech mu najazdené km zlepšia pesimistickú náladu :)

foto: Bruno/behame.sk
(ospravedlňujem sa za neuvedenie zdroja)