Vzhľadom na teplotu vody, ktorá sa pohybovala tesne nad 15°C, bolo plávanie v súlade s pravidlami skrátené na 1 kilometer. Cyklistická časť na rovinatej trati v dvoch okruhoch bola sprevádzaná silným vetrom. Teplota vzduchu klesla na 13°C a tak na bežeckú časť vybiehame dosť premrznutý. Bežecká časť, ktorá bola o niečo dlhšia ako 10km sa za silnejúceho vetra odohráva na troch okruhoch po hrádzi.

Pre mňa boli preteky v Ratnovciach rozlúčkou so závodnou sezónou a nastúpil som dosť unavený. Pretekov bolo tento rok dosť, regenerácia sa spomaľuje, cítim sa unavený a telu ani hlave sa už nechce pretekať.  Napriek studenej vode a vlnám som si plávanie užíval. Ešte stále je to plávanie v mojom podaní dosť pomalé, ale už sa pri ňom aspoň netrápim a dokážem si ho vychutnať. V depe mám pripravené teplé oblečenie na cyklistiku, ale v zápale boja sa rozhodujem obetovať pohodlie a radšej získať cenné sekundy. Na cyklistickú časť tak vyrážam v mokrej kombinéze. Únava zo sezóny sa prejavuje naplno a počas cyklistickej časti so začínam trápiť. V prvom kole začínam spoločne s Ivanom Farbákom a krátko pred obrátkou nás dobieha Andrej Cibulka. Vďaka nemu sa naša rýchlosť zvýši a postupne dobiehame niekoľko skupiniek pred sebou. V druhom kole však už jazdím pasívne a som rád že som v skupine. Na špici som minimálne, nie preto že by som chcel využívať súperov, ale na to proste nemám.

Prvé kilometre na behu cítim premrznuté špičky nôh a bežím dosť ťažkopádne. Neskôr sa zohrievam. Stále však bežím ťažkopádne, teraz už za to môže únava. Dobehnúť do cieľa ma stojí dosť síl a hneď po dobehnutí sa prezliekam do teplého oblečenia a teším sa, že triatlonová sezóna 2010 sa pre mňa skončila.

Preteky boli celkovo veľmi vydarené a nová lokalita si ma plne získala. Od Vlada Barona sa dozvedáme, že práve táto lokalita je najvážnejším kandidátom na presťahovanie Slovakmana. V prípade, že by sa tak stalo, som presvedčený, že Ratnovce by sa stali veľmi dôstojným nástupcom Nitry.

Keďže  toto podujatie bolo pre mňa v tejto závodnej sezóne posledným, využijem tento priestor aj na krátke bilancovanie a poďakovanie. Absolvoval som počas sezóny 2 ironmany, 3 polovičné ironmany, 5 olympijských triatlonov a 1 terénny triatlon. Za najhodnotnejší výsledok považujem celkovo 11. miesto na Slovakmane s čerešničkou na torte v podobe skvelého času.  Taktiež si cením celkovo 9. miesto v konečnom hodnotení Slovenského pohára v triatlone  a dve umiestnenia v prvej desiatke na polovičných ironmanoch. A keďže sám by som to nikdy nedokázal, chcem na tomto mieste poďakovať:

-         Bohu – pretože mi dáva zdravie a silu. Aj keď to znie ako fráza, myslím to úplne vážne.

-         Mirke – mojej báječnej manželke. Pretože mi dodáva chuť do všetkého čo robím a podporuje ma v dosahovaní mojich (nielen) športových cieľov. A taktiež preto, že je tolerantná k tomu, že veľa času trávim na tréningoch. (Za to ju niekedy raz určite musím zobrať v októbri na dovolenku na Hawaii). Je mojím najkrajším fanúšikom a najtvrdším kritikom.

-         Andrejovi Orlickému – trénerovi, ktorý riadi moje celé tréningové úsilie a snaží sa naučiť ma správnu techniku plávania a behu. Aj keď niekedy toto jeho úsilie má rovnaký efekt, ako keby som v raftovom člne pádloval plastovou lyžičkou, má so mnou veľkú trpezlivosť a pomaly sa prejavujú prvé výsledky. A okrem toho je samozrejme super kamarát. V podstate pre mňa znamená asi to, čo Yoda pre Luka Skywalkera alebo ten starý Japonec pre karate Kida.

-         Úplne všetkým s ktorými som trávil čas na tréningoch – a nielen členom TTT. Ja totiž strašne nerád trénujem sám a za každého sparinga na tréningu som vďačný.

-         Hlavnému sponzorovi – aj vďaka finančnej a materiálnej pomoci firmy Greenlight môžem nielen ja, ale aj ostatní členovia tímu podávať kvalitnejšie výkony.

-         Úplne všetkým ktorý mi fandili. Nielen na pretekoch, ale aj na ďaľku (špeciálne pozdravujem Tibora na Nevoľné).

-         Všetkým, ktorí mi neverili, lebo ma to motivovalo.

-         Sebe – lebo som dobrý (a strašne skromný :-)

A na záver, ako som si zvykol vo svojich článkoch zopár naj:   

NAJhorší závod: Moraviaman. Asi najhorší závod v živote, nie však kvôli závodu samotnému. Nebavilo ma to, úplna strata motivácie a ani v hlave to nebolo úplne zrovnané. Príčin bolo viac, všetky som si ich veľakrát prebral a dúfam, že to bude pre mňa dosť silné ponaučenie do budúcna. S odstupom času však viem, že práve dokončenie tohto závodu ma morálne veľmi posilnilo a posunulo hranice mojej psychickej odolnosti.

NAJviac som si užil terénny triatlon v Bánovciach nad Bebravou. Vynikajúci zážitok

NAJkrajšia cyklistická časť závodu – TAT Martin-Daňová. Krásna zvlnená, uzavretá trať, malebné okolie, ale dostali ma hlavne tie pasúce sa ovce na lúkach a zvonenie ich zvoncov.

NAJlepšie zorganizovaný závod – halfironman Čunovo.

Najťažší závod – vďaka veľmi vysokej teplote, s ktorou sa ťažko vyrovnávam, to bol pre mňa halfironam Bátovce.

NAJviac som sa trápil na preteku v Ratnovciach.

NAJlepší divácky zážitok – európsky pohár v Senci.

NAJ závod – Slovakman, moja absolútna srdcovka. Vážne som sa bál, že sa neuskutoční. Keby nebol Slovakman, bola by sezóna pre mňa neúplná.

 

Teraz ma čaká niekoľko týždňov voľna, na ktoré sa veľmi teším. No a potom pomaly začnem s prípravou na ďaľšiu sezónu. Verím, že bude ešte lepšia ako tá čo práve skončila. V príprave tomu chcem  podriadiť a obetovať všetko čo bude v mojich silách a možnostiach. Pretože verím, že je lepšie zhorieť ako vyhasnúť. (ako to napísal Kurt Cobain vo svojom rozlúčkovom liste).

napísal: Martin Baláž