Mapa stránky :: Úvodná stránka » Hlavná stránka

Neufeld triathlon a moje filozofovanie o pretekoch

22.06.2010
00:35

Včera sa časť klubu zúčastnila na pretekoch v rakúskom Neufelde, kde som naposledy pretekal pred 14timi rokmi ešte ako junior. Vtedy som skončil 3. celkovo. Teraz som očakával súboj hlavne s Michaelom Weissom.

 
Michi bol aj pre mňa menej známy. Ale keď som si prečítal jeho úspechy, tak som vedel, že poraziť ho bude veľmi ťažké. 2009 – IM Hawaii 25.miesto (tretí najrýchlejší bike za 4:30), Xterra Maui MS 3. miesto (v 2008 bol druhý), 2010 – víťaz IM St. George Utah, 6. miesto St. Polten 70,3 a najrýchlejší bike (dokonca o minútu lepší než Vanhoenacker). V 2008 bol ešte MTBiker a keďže sa nedostal do reprezentácie (v 2004 bol na OH), tak presedlal na Xterru a Ironman.

Plán bol takýto podľa minuloročných výsledkov, keď tiež vyhral: Na plávaní si spraviť čo najväčší náskok, na cyklistike (drafting zakázaný) dúfať, že ma dobehne čo najneskôr, skúsiť sa udržať jeho tempu a na behu ho skúsiť predbehnúť.

Realita:

Na štarte 300 pretekárov. Štart sa mi podaril, bezproblémov a bez bitky som začal svojim tempom. Zaujímavé bolo to, že akurát ten kto stál na štarte hneď vedľa mňa, ten istý plával aj po prvú bójku stále vedľa mňa. Potom som ho nechal udávať tempo, ktoré bolo akurát a skoval som sa do jeho vlny. Až potom som zistil, keď som videl na ľavú stranu, (štartoval som úplne z prava) že sme prvý dvaja. Po výbehu z vody a skoku do druhého kola som sa dostal pred neho, ale nejako nepochopil, že chvíľku teda potiahnem ja a začal ma predbiehať, tak som zvoľnil a zaradil sa zase do vlny a ďalej šetril sily. Už pri výbehu do depa som ho predbehol a na cyklistiku vybehol sám. Predo mnou prezidentský doprovod – motorky a auto z majákom. Fúkal silný vietor a ja som mal po 10 kilometroch priemer 47 km/hod, ale zväčša to bolo po vetre. Snažil som sa zachovať aerodynamiku, čo v tom vetre šetrilo sekundy. Keď fúkol z boku, niekedy bol problém udržať sa na ceste. A to niektorí šialenci mali aj disky! Dva 20km okruhy z dvomi tiahlymi stúpaniami a silným vetrom ma teda vážne dosť preverili. Jeden dolekopec som išiel 70tkou a druhý proti vetru som musel dokonca šliapať do pedálov a nad 30 sa bol problém dostať. Weiss ma dobehol na vrchole druhého kopca na 18 km. Dal som rýchlo gel a veril, že s ním chvíľu jeho tempo vydržím. Ani chvíľu! Išiel brutálne a vyzeralo to, že sa ani nenamáha. Len som sledoval ako sa vzďaľuje a dúfal som, že to bol ten Weiss, keďže som ho predtým nepoznal a radšej som sa za seba nepozeral či ma niekto ďalší nedobieha. Výborne sa mi išlo druhé kolo, lebo akurát z depa vybiehali pretekári, ktorí štartovali v šprinte, takže som dvadsať kilometrov sústavne predbiehal. A nikto mňa. A to ma hnalo ďalej.

Podľa výsledkov som potom zistil, že mi Weiss dal na prvom okruhu 2 a pol minúty a na druhom 3 a pol. Dokopy teda 6 minút. Jeho priemer cca 44 km/hod a môj 39,5 km/hod. Keďže po plávaní som mal na neho náskok 2 minúty, tak po biku som strácal 4.

Skúsil som napáliť beh. Po piatom km mi hlásia - 3:45 strata. Tak mi bolo jasné, že dnes nevyhrám a trochu som zvoľnil, keďže za mnou bola veľká diera. Povzbudil som Silviu, ktorá akurát vbiehala do depa na 4. mieste a Fifa na behu, keď som ho obiehal. Potom sme sa premiešali zo šprintom aj na behu a už bolo ťažké kontrolovať, kde sú súperi. Dokonca Silvia keď vbiehala ako tretia žena do cieľa, komentátor si myslel, že išla šprint a vôbec to nehlásil. Ale inak perfektná organizácia. Nemám jej čo vytknúť. Možno len značenie trate pred odbočkami na biku mohlo byť výraznejšie. Fifo si vďaka tomu trochu pokrúžil na kruhovom objazde :-)

Silvia išla perfektne a postupne sa prepracovala na 3. miesto celkovo. Medzi ženami vyhrala Maďarka Balogh, čo vyhrala Open v Senci na Realiz triatlone. Fifo skončil v šprinte v kategórii dorastencov druhý a Peťo 19. vo veteránskej kategórii.

Silvia v akcii
s Michaelom Weissom
ja
Michael
Filip na druhom mieste

 
Tieto preteky vrelo doporučujem. Už dávno som sa sem chcel vrátiť, ale vždy sa to križovalo s nejakými na Slovensku. Musím povedať, že to bol vlastne iba taký  “púťak“, len majstrovstvá kraja (Burgenland), ale kvalitou organizácie prevyšovali všetky na Slovensku! Keď píšem všetky, myslím tým všetky :-) Boli to preteky robené hlavne pre pretekárov! A ani nie pre tých najlepších, keďže prvý vyhral 300 euro a v tombole bola prvá cena Kuota Kueen-K v hodnote niekoľko tisíc euro. Je pravda, že to je ideálne miesto na organizovanie triatlonu o akom môžu organizátori len snívať. Priezračná voda, kvalitná cyklo trať s minimálnou premávkou (bez uzatvorenia trate), okruh presne 20 km, beh okolo jazera niečo cez 5km bez nejakých obmedzení. Perfektné miesto na depo, veľké parkovisko pre autá hneď vedľa.

Na rakúskych pretekoch som si uvedomil jedno. Triatlon v našich končinách treba robiť pre pretekárov. Diváci vždy budú len z radov doprovodu pretekárov, kamaráti a rodina. Inak tomu nebolo ani napríklad v St Poltene. Bol tam síce plný štadión, ale všetci diváci mali niekoho medzi tými 3000 štartujúcimi. Nikto tam nebol len tak, že sa ide pozrieť na nejaký triatlon. Verím tomu, že by to ani nikoho nebavilo sledovať to bez toho, aby tomu športu fandil, rozumel mu a poznal pretekárov. Snaha dotiahnuť napríklad do Senca divákov je utópia. Ako ani ja by som neišiel pozrieť M-SR v kolkoch hoci sa konajú v Trnave, alebo ME v bejzbale v Trnave, alebo Majstrovstvá Európy v motokrose, hoci boli v Šenkviciach. (15km od Trnavy). Prečo by som tam išiel? Komu budem fandiť? Nerozumiem pravidlám. Pokiaľ by tam bol nejaký kamarát, brat alebo by som fandil Gladiatorom, či ako sa volajú, možno by som išiel. Preto nebuďme naivný, že na naše preteky začnú chodiť davy divákov. Nezachránia to ani Majstri sveta v triatlone – keby sme nejakých mali. To by museli chodiť diváci na plavecké preteky (Moravcová), divokú vodu (Martikán), strelecké preteky (Gonci). Jasné, sú aj divácky atraktívne športy. Iný sa snažia prilákať ľudí  tým, že spravia preteky priamo v centre veľkomiest. Alebo dajú plážové volejbalistky do sexi plaviek :-) A navyše sme zvláštna mentalita ľudí. Takže, robme preteky hlavne pre pretekárov. Nech majú všetko potrebné pre svoj výkon. A keď ich bude na štarte 1000, tak bude aj desať násobne viac divákov ako keď ich je 100.

Napadlo ma to aj pre porovnanie štartovného u nás z neporovnateľnou organizáciou napr. v Rakúsku za podobné peniaze. A ako tak sledujem, stále cena štartovného rastie, že by sa chceli zbaviť nemajetných pretekárov? Pozor na to! Neraz som počul, ako pretekári povedali, že tam nejdem , lebo tam je drahé štartovné. Že by nakoniec aj Dvory -  podujatie z rodinnou atmosférou, ideálne pre začiatočníkov, si odohnalo pretekárov? 20 euro je dosť.

Teraz, keď je už dostatok pretekov na Slovensku a hlavne v okolitých krajinách, pretekár si vyberá z veľkej ponuky. Myslím, že ten boom na Slovensku môže veľmi rýchlo spľasknúť a ostane len pár kvalitne usporiadaných pretekov. Organizátor by mal na to myslieť. A nie len vhodným termínom, čo by mala byť samozrejmosť, pokiaľ chce veľkú účasť. Potom to prerazí len nadpriemernou kvalitou a nízkou cenou.

No dosť bolo mojej filozofie. Ešte totiž vôbec neviem, či sa nám podarí zohnať peniaze na organizovanie Triathlon Time Trial 2010 aspoň na úrovni minulého roku. Inak sa podujatie neuskutoční, čo by som bol veľmi nerád. No jo, peniaze a ľudia. To je to, čo chýba nám aj iným organizátorom. A počtom divákov sponzorov určite nenalákame. Tak ako na to? Keď má niekto dobrý nápad, sem s ním. “Komentáre“ sú tu aj na to. Nech sa Slovenský triatlon opäť posunie kvalitatívne ďalej!

A prepáčte za zníženú kvalitu fotiek. Iné som na nete nenašiel.

Andrej Orlický(andrejorlicky@centrum.sk)Bookmark: Facebook

späť