Sústredenie Roháče - Žiarska chata 2008

Stretnutie v Trnave pred odchodom do Západných Tatier.

Cestou medzi Trnavou a Žilinou nás sprevádzali dva vrtuľníky ASR, ktoré strážili kamión plný Eurobankoviek..

..takže naša cesta ubiehala pomaly...

..až tak pomaly, že Silvia ktorá šoférovala svoju C4 si občas zdriemla.

A ja som mal čas spraviť niekoľko desiatok fotiek...

...

....

....

...a prečítať si čo to o Roháčoch, aby som bol počas turistiky múdry.

V Ružomberku sa k nám pridala Danka..

..a občerstvili sme sa niekoľkými hruškami..

Ešte sme sa zastavili v Mikuláši v Tesku a doplnili zásoby.

Tak tu sme bývali 5 dní.

Žiarska chata 1335 mnm

Večerne posedenie..

Od stredy bola naša zostava v zložení:

Marcel...

..najstarší a najmladší účastník sústredenia:

Julo a Matej...

..Andrej a Silvia...

...Tomáš a Zuzka...

(Tomáš momentálne opisuje svoje strelecké schopnosti a jeho presnú mušku)

...a Danka, ktorá je skovaná na poschodovej posteli...

Takto vyzerali naše izby. Na vysokohorskú chatu super.

A takto vyzerali naše raňajky. Takmer ako doma..

Prvý deň bolo pekne a tak sme sa vybrali smer Smutné sedlo. Ešte sme nevedeli ako bude hore a či bude možné prejsť naplánovanú  hrebeňovku.

A takto to vyzeralo pri pohľade zdola.

Zuzka...

..s Julom sa rozhodli pre ľahšiu trasu. Cez Žiarske sedlo na Plačlivô.

Cesta smerom na Smutné sedlo. Marcel si zobral aj paličky, aby sa pripravil na svoje skialpinistické zimné výstupy.

Konečne signál a práca si nás našla aj tu. Počas výstupu sa predalo zopár traktorov a bicyklov...

Postupne pribúdal sneh..

..a hore to vyzeralo na silný vietor.

Pohľad zo smutného sedla. Pod sedlom to už začalo byť zaujímavé a náročnejšie.

V sedle krátka zastávka..

..a vyrazili sme na Tri kopy, ktorými sme chceli začať cestu po hrebeni.

Výhľad z Troch kôp na Žiarske plesá. Ešte sme netušili, že dnes pôjdeme aj okolo nich tam dole.

Z hora boli vidieť aj Vysoké tatry..

..a Poľskú stranu Tatier.

Medzi Tromi kopami a Hrubou kopou bol veľmi nebezpečný úsek, na ktorý sme si netrúfli. Po zvážení situácie sme sa rozhodli vrátiť späť na Smutné sedlo a zísť na druhú stranu okolo plies a skúsiť sa dostať na Baníkov. Keby sa nám to nepodarilo, mali sme pripravenú aj poslednú  možnosť - zavolať taxi (Tomáša z LM).

Takto to vyzeralo na južných svahoch. Sneh roztopil teplý južný vietor.

Jamnícka dolina.

Ešte vybaviť pár telefonátov..

..a dať si niekoľko pagáčov..

..a pokochať sa peknými Žiarskymi plesami.

Tam by sa robil fajn zimný triatlon.

Po zídení dole do doliny nasledoval opäť výstup.

Cestou sme stretli niekoľko turistov.

Tu bolo stúpanie stále bez snehu..

..ale postupne ho bolo viac a viac.

Tam niekde hore v tej hmle je Baníkov. Cestu sme si, ako skoro stále razili sami. Nikto sa v ten deň pred nami neodvážil ísť hore.

Výstup bol stále strmší. V okolí bolo aj niekoľko padnutých malých lavín.

Toto bol veľmi pekný a ťažký úsek..

..a hore za Baníkovským sedlom nás čakal silný vietor a mrholenie, ktoré nás sprevádzalo až na Baníkov a Príslop.

Obedná prestávka v závetrí.

Viditeľnosť bola len niekoľko metrov. Ale terén bol docela ľahko priechodný. Aj kvôli tomu, že sneh sa topil a dobre držal stopu.

Baníkov.

Výstup na posledný kopec dnešného dňa, na Príslop. Tu sme videli padnúť aj menšiu lavínu.

Posledný ťažký výstup.

Ešte pár metrov...

..a sme hore.

7 hodín máme za sebou a čaká nás asi hodinka cesty dole.

Cez tento hrebeň sme prechádzali. Bol tam pekný pohľad do doliny, až sa mi skoro zatočila hlava.

V diaľke sme zazreli kamzíka.

Hmla a vietor sa postupne strácali.

V doline už vidieť našu chatu.

Vodopád pri Žiarskej chate.

Ja že prečo Silvia tak zaostáva. Prezradili ju fialové zuby od čučoriedok. Tak som sa pridal aj ja ku konzumácii tejto stravy pre medvede.

Symbolický cintorín.

Táto lavička je asi 100 metrov od chaty. Postupne sme si sem všetci posadali, a nie a nie sa z nej pohnúť. AK si raz človek sadol, bol problém sa postaviť. 8 hodín nám dalo zabrať, ale bola to paráda!

Večer prišiel aj Tomáš s Katkou.

Nakoniec sa rozpútala bitka figúrok Človeče nezlob se. Víťazom sa stal Tomáš. Marcel aj po dvoch hodinách mal stále všetky 4 figúrky v domčeku. Nakoniec to dobojoval na 4. miesto.

Dramatická hra trvala až do pol noci.

Takto to vyzeralo na izbe č.7.

Izba č.6 na tom nebola o nič horšie.

Na druhý deň pršalo. Preto sme sa rozhodli pre dlhší beh s večerným pobytom v Hoteli Permon v Podbanskom, v Saunovom svete.

Pred chatou.

Testery zapnuté..

.. a vyrážame smer dolina, aby sme to potom mohli vybehnúť naspäť.

Niektorí si spravili svoje osobné rekordy v dĺžke behu. Danka 1:32 a Matej 2:10.

Umelecké fotky od Júliusa.

Pršalo aj celý ďalší deň. Vybehli sme si pre zmenu do Žiarskeho sedla.

Značka pri našej chate. Ale medveďa sme nestretli :-(

Večer sa k nášmu pobytu v Tatrách pridal Martin s Mirkou.

A hneď bolo o zábavu postarané.

Jedlo bolo fakt dobré.

Taká pravá domáca strava.

Julo nám ukazuje, kde včera bol.

A začala naša klubová výročná schôdza..

..ktorou nás sprevádzal Maťo.

Diskutovalo sa o všetkom možnom aj nemožnom..

..a stanovili sa ciele pre budúcu sezónu 2009.

Toto nás čakalo posledný deň ráno. Dúfali sme, že sa konečne vyčasí a že budeme môcť vystúpiť na Baranec.

Cestou pod Baranec sa vyčasilo.

Výstup bol dlhý a začiatok viedol cez rozprávkový les, stvorený pre medvede a iné krvilačné šelmy.

Počasie sa stále menilo, tak sme sa stále obliekali a vyzliekali..

..a Marcel nám ukázal aj svojho leva..

..ktorého sme mu všetci závideli.

Keď sme vyšli nad kosodrevinu, vedeli sme, že dnes bude super deň.

Hmla začala ustupovať a okolo nás sa začali vynárať vrcholky hôr.

Tesne pod Barancom.

Žiarska dolina.

Baranec. Dnešný deň vyšiel.

Kriváň.

V pozadí Vysoké Tatry.

Ešte výstup na Smrek.

Zostup z Baranca bola najťažšia časť.

Sneh bol v niektorých miestach zmrznutý.

Tu sme si už iba užívali slnko a sneh.

Kamzíky.

Zase žiadne stopy po turistoch. Len naše.

Smrek a výhľad na celé Západné Tatry.

Niečo pre sponzora.  Budúci rok sa budú predávať ako vysokohorská trekingová obuv.

Marcel sa opaluje.

Maťo si užíva sneh ako zamladi.

Maťo s Matejom sa šmýkajú po snehovom jazyku.

Posledných pár sto metrov dole...

Celá partia pokope.

Dievčatá s Julom si dali ľahšiu túru do Žiarskeho sedla.

Podľa množstva fotiek čo nafotil Julo sa moc neponáhlali.

Trochu umenia...

Zo sedla nás zbadali na Baranci.

Celá štvorka.

To sme mi, chalani, ako práve ideme z Baranca.

Nejaký otužilec sa vybral na výlet.

Cestou dole.

A pár metrov od chaty na nás počkali..

Pri opaľovaní.

Poklusom dole.

Marcel sa nevyhol pádu, ako aj ja a odrel si ruku.

A všetci pokope.

Na kolobežke do doliny a hurá domou.

Ešte zastávka na bryndzové halušky..

...

... v kolibe.

Dobre sme sa najedli a ukončili naše krátke vysokohorské sústredenie.

A.Orlický

Foto: Danka, Julo, Andrej