Môj Slovakman 2003 – 2009

Keď sa dnes narodí dieťa, tak spoločne s objavovaním vecí a javov, ktoré sú tu už milióny rokov, sa automaticky zoznamuje aj s modernými výdobytkami techniky. Pre neho je od detstva samozrejmosť, že všetky informácie sú na google, alebo že fotiť sa dá aj s mobilným telefónom. Ja som sa narodil ešte v dobe, keď som telefónne číslo musel ešte doslovne vytáčať a po vytiahnutí filmu z Flexaretu pri červenej žiarovke som tŕpol, či je fotka dosť ostrá. Preto obdivujem tých, čo nám svojimi vynálezmi takto uľahčujú život.

Tento úvod, nie veľmi sa hodiaci pre túto stránku, trochu približuje môj pohľad na preteky Slovakman. Svoj úplne prvý triatlon som išiel v roku 2003. Triatlon ako šport som dovtedy poznal len veľmi všeobecne, preto tvrdím, že pre triatlon som sa narodil v tomto roku. A práve v roku 2003 sa zrodil aj Slovakman, ktorý som po absolvovaní niekoľkých šprint triatlonov úspešne dokončil. Vtedy sa mi zdalo samozrejmé, že o rok prídem zas a pokúsim sa vylepšiť si  čas. Až s odstupom času si uvedomujem, že celé generácie slovenských triatlonistov, ktorí chceli dovtedy získať titul Ironman, museli za týmito pretekmi cestovať do zahraničia. Že v roku 2003 sa stalo niečo prevratné: Ironmanom som sa mohol stať na Slovensku, na našom vlastnom závode!!!!! Táto možnosť, ktorá sa mi zdala ako samozrejmosť, bola pre mnohých triatlonostov predo mnou len snom.

V nasledujúcich rokoch som absolvoval všetkých 7 ročníkov týchto pretekov (štatistiky veľmi neriešim, ale myslím že ako jediný). A každý ročník bol pre mňa jedinečným zážitkom.

1.ročník. : Najmenší počet štartujúcich, ale neskutočná dávka nadšenia. Zo strany usporiadateľov, dobrovoľníkov, doprovodu a aj nás pretekárov. K tomuto ročníku sa v spomienkach vraciam najradšej. Napriek skromnejšiemu rozpočtu bol zrod tohoto podujatia veľmi dôstojný a pre mňa plný emócií. Plný nových zážitkov. Už viem ako strašne bolí 13 hodinová záťaž, viem, že povzbudenie od súpera dokáže nabudiť viac ako ten najlepší gél, viem, že moje meno spoločne s trefnou poznámkou vyslovené moderátorom mi dá silu s úsmevom vbehnúť do ďalšieho kola. Viem, že tričko a plaketu, čo som dostal v cieli nedokážem nikdy vyhodiť. Viem, že tento deň si budem do smrti pamätať ako jeden z tých najkrajších. Všetko prvé si veľmi dobre pamätám: prvú pusu, prvú prácu, prvé auto, prvého Slovakmana...

Ďalšie ročníky rastiem spolu so Slovakmanom. Ja si pomalými krokmi zlepšujem časy v cieli a Slovakman veľkými krokmi zvyšuje svoju úroveň. Zvyšuje sa počet pretekárov, na bezpečnosť počas plávania dohliadajú potápači, súčasťou závodu sa stáva kameraman, pre prvých desiatich sa vyplácajú prize money vo výške, ktorá sem láka mnoho zvučných mien zo zahraničia, počas vyhlasovania výsledkov sa premieta video a fotky zo závodu. A ešte kopa maličkostí, pre ktoré sa pretekári na tiento preteky radi vracajú.

V súčasnosti je Slovakman už zabehaný, s profesionálnou organizáciou. Preteky, ktoré sú zárukou skvelého zážitku a neohrozí ich ani prípadná nepriazeň počasia, či finančná kríza.

Myslím, že ich netreba bližšie popisovať a ani som to nemal v pláne.

Chcem týmto spôsobom vyjadriť hrdosť a vďaku zároveň. Hrdosť na to, že máme na Slovensku preteky takejto úrovne. Preteky, ktoré budujú dobré meno Slovenského triatlonu v zahraničí. Preteky, na ktoré sa radi vracajú špičkoví českí pretekári. Preteky pre profesionálov i nás hobíkov.   A taktiež vysloviť obrovskú vďaku ľudom, ktorí za ním stoja. Paľovi Peciarovi a Vladovi Baronovi, ktorý sú jeho motorom, kolesami, podvozkom aj karosériou.

Tieto riadky som napísal, pretože po tých siedmych dokončených Slovakmanoch som cítil potrebu vyjadriť svoj vzťah k tomuto preteku a vďaku jeho tvorcom. Aj keď viem, že pre nich bude ako dôkaz našej spokojnosti postačovať to, že sa v roku 2010 opäť zúčastníme Slovakmana. Takže už teraz sa teším prvú augustovú sobotu budúceho roku, keď budeme o siedmej ráno stáť po kolená vo vode a čakať na štartovný výstrel. (aby sme mohli 5 sekúnd pred jeho zaznením vyštartovať :-).

P.S. Dúfam, že sa Vám článok páčil napriek tomu, že dosť vybočuje zo súčasného trendu písania, ktorý vládne na triatlonových stránkach a blogoch. Nabudúce skúsim byť vtipnejší, prípadne vás zahrniem pocitmi a číslami, ktoré vytiahnem z Polaru :-)

M.Baláž