Šaštínska hádzaná

Koľkokrát za sezónu spadnete na/z biku? Táto otázka by ma dosť zaujímala, keďže ja padám ako zhnitá hruška. Niekto odpovie maximálne párkrát, ja vytreštím oči a spýtam sa: „Ti šibe? Kto si to má pamätať?“ Moje okolie si už robí srandu, že určite sa hádžem o zem naschvál. A ja ich vďačne nechám v tom. Ale na túto sezónu som bola zvlášť hrdá – do soboty, 21. 6. 2008 som na svojom konte zaznamenala len jeden jediný pád (bratislavským mestským policajtom som roztrepala späťák – heh, šli moc pomaly :-)

Vyzeralo to nevinne. (A to bolo odo mňa moc naivné.) Veď 900m odplávam, 21km na biku nie je nejaká vražda a 7km behu, to už dajako dobojujem. Čo hovoríte, piesok? Áno, áno, počula som o ňom.. Veru, poviem vám, počuť nestačí. Toto treba zažiť.

Prvé „uvedomovanie sa“ začalo prichádzať s prvými metrami rozjazdenia sa. S chlapcami (TTT) sme si prešli celý 7km okruh, z ktorého som cca 4km odklusala/odkráčala a 4krát som sa hodila o zem. Len tak. Zo srandy. Pre zábavu. Veď viete, bolo treba vylepšiť tohtoročnú bilanciu. Chalani vyzerali na tých bikoch fakt „drsně“ – piesok sa im pod kolesami priam rozostupoval ako biblické Červené more pred Mojžišom a oni sa ľahučko niesli v ústrety ďalším kilometrom. Ach, ako som im závidela tú krásnu techniku.

„Rozjazdenie“ mi dalo avízo, že dnes to bude pre mňa kusa dlhý závod. Aj keď, plávanie mi celkom zbehlo (disciplína, v ktorej nebývam posledná – milujem plávanie :-)). Dnes zbehlo aj Maťovi, ktorý si odplával (zatiaľ) svoj výkon roka a držím palce, aby mu to vydržalo (stačí k tomu nadmerná konzumácia fazule pred závodom, heh..). Bike som si poriadne užila. Dve hodiny v sedle, pod sedlom, vedľa sedla, pred sedlom – záležalo od polohy dopadu. Moje dve spolubojovníčky z kategórie ma obehli ešte v prvom kole – jedna na začiatku, druhá v druhej polovici a na prvý pohľad bolo jasné, že sú to bikerky. Pre mňa bolo prvé kolo (z troch) prevažne bežecký závod a na začiatku druhého som si povedala, že už by bolo načase začať aj bicyklovať :-). Chlapci to na bikoch rozbalili. Prvý ma obehol Marcel (sa mu jazdí, s jeho bikerskými a cyklokrosovými skúsenosťami), medzitým Maťo dobehol Ľuba, Maťo šiel dopredu ako ruský tank a tak Ľubo časom stratil Maťa, ale ešte predtým Maťo stihol spadnúť (predstavte si, že až jeden jediný raz! – no to je škandál..), potom Tomáš (ďalší s bikerskou minulosťou) dobehol Maťa, logicky mi z toho vyplýva, že medzitým našiel Ľuba, ktorého Maťo stratil a v ďalších kilometroch Maťo stratil Tomáša, ale znova ho našiel počas behu, predbehol a nakoniec si vybehol po 2. miesto v kategórii. Marcelovi závodné nasadenie vynieslo tiež krásne 2. miesto v kategórii a 3. v absolute. Ľuba (pravdepodobne) na behu predbehlo 3. miesto a keby bol Tomáš o 2 mesiace mladší, tiež by sa mu ušla bedňa. Mne odmenou za to, že som nevzdala (aj keď mi nebolo všetko jedno, ale povzbudzovanie divákov a hlavne našej výpravy ma udržalo v závode – chlopci a dzifčatá, ďakujem) bolo 3. miesto :-).

Úspešná sobota TTT. A to nehovorím o tom, že Aďa dnes v Otrokoviciach na IM vyzávodila 2. miesto parádnym výkonom, ale o tom vám porozpráva radšej sama..

Preteky boli super. Keď človek prejde cez cieľ, celé závodné trápenie sa začne relativizovať. Faktom ostáva, že vďaka piesku a menšiemu brodeniu sa cez vodu v každom okruhu behu je to jeden veľmi originálny závod, ktorý stojí za to vyskúšať si.

A pýtate sa, koľkokrát som sa vlastne hodila o zem? No.. netuším.. po piatom páde v prvom kole som to prestala počítať, ale aj s rozjazdením to v pohode môže byť číslo cez 20 :-)) (ááách.. tá moja technika..)

22.06.08 Danka Števánková