Mojich posledných desať dní

Po dvoch týždňoch maximálneho nasadenia to moje telo už nevydržalo a včera sa rozhodlo, že už vážne potrebuje voľno. Takže ležím v posteli so silným prechladnutím. No aspoň mám konečne čas aj na našu internetovú stránku.

Boli to pre mňa veľmi vyčerpávajúce dni, ale zároveň veľmi rád som ich prežíval. Veď sa mi splnil ďalší sen – usporiadať preteky.

 Pri našich pretekoch som zistil, že to nie je ani tak o peniazoch, ale o ľuďoch. Ľudia z nášho teamu, ich kamaráti, priateľky a rodinný príslušníci, bez ktorých by to neišlo. Každý z nich niečím prispel, s niečím pomohol.

 Ďalšia dôležitá vec je predvídať a improvizovať. Toľko zmien sa udialo počas príprav a samotnej organizácie, že pôvodný plán a hlavne trate museli byť zmenené.

A čo sa týka rozpočtu, ako sa ma viacerí pýtali, tak vychádzali sme z nulového rozpočtu. To znamená, že sme nemali na preteky žiadne peniaze a všetko sme sa snažili zabezpečiť svojpomocne, alebo čo najlacnejšie, ale zároveň, neuberať na kvalite. Štartové čísla, propozície, cieľovú bránu, časomieru a spracovanie výsledkov, bójky a skoro aj aparatúru, keby nám ju pán farár nakoniec požičal :-)

U nás bolo prvoradé, aby sa to ľuďom páčilo a zároveň minimalizovať stratu. A to sa nám podarilo. A čo sa týka organizácie, tak prvoradá bola pre nás bezpečnosť pretekárov. Potom všetko ostatné. Čo bohužiaľ je na niektorých pretekoch až to posledné.

Píšem to tu preto, že veľa ľudí by možno chcelo niečo rozbehnúť a nemajú na to dosť veľké odhodlanie. Jednoducho si treba vypracovať aj najhoršiu variantu, ktorá sa môže stať a či si ochotný to riskovať.

Už dlhé roky robím triatlon, trénujem, chodím po pretekoch. Je načase to triatlonu vracať. Aj ja som bol kedysi veľký kritik všetkého zlého v triatlone. Zistil som, že treba niečo robiť, to mení veci a nie kopec rečí.

Deň po Triathlon Time Trial som sa zúčastnil MČR v Jablonci, kde sa na štart postavilo 90 pretekárov v mužskej a juniorskej kategórii.  Bol som dosť vyčerpaný z prípravy našich pretekov, ale mám zmluvu s Labe Tri Club-om a účasť na týchto pretekoch bola nutná. Vytrápil som sa poriadne a tie preteky som si vôbec neužil. Ale aj cez také skúsenosti musí pretekár občas prejsť. Aj napriek veľkej únave som podal kvalitný výkon a pripísal som si pár bodíkov do ČP za 11. miesto.

Tri dni na to som už bol na ďalšej 500 km ceste do Ljubljany, kde som bol opäť medzi 16timi pozvanými pretekármi z rôznych štátov. Mám rád tieto preteky a ich pohodovú atmosféru a preto sa tam každý rok vraciam, hoci tie trate vôbec môjmu telu, s pomalými svalovými vláknami, nevyhovujú.

Po 6 hodinách nepretržitej cesty som prišiel na hotel. Ubytovaný som bol spolu s fajn chalanmi z Maďarska- Csabom a Kenezom. S Csabom Kuttorom sme sa rozprávali aj o jeho nevydarenej kvalifikácii na OH, ktorá mu len tesne ušla, keď ešte pred pár týždňami bol nad čiarou.

Trate sa trochu upravili. Išiel sa triatlon, duatlon a triatlon. Na vzdialenostiach 300-5-1,5. V rieke bol veľmi silný prúd a plávali sme asi 300 m za cca 1 min, takže pole pretekárov bolo takmer celé pokope. Prvý triatlon som vyplával 3. (výrazne to ovplyvnila pozícia na štarte), na biku som sa držal okolo 4-6 miesta. Na bicykli sa išlo asi najrýchlejšie zo všetkých ročníkov. No a ako každý rok, aj tento som sa druhý beh nejako dlho rozbiehal. Dobehol som na ôsmom mieste a pripísal si tak 3 body. Na začiatok to nebolo zlé.

Rýchlo do depa pripraviť si veci na druhý štart a desať minút po dobehnutí posledného pretekára (prvý a posledný bol rozdiel pár sekúnd) bol štart duatlonu. Prvý beh sa mi bežal veľmi dobre a dobehol som do depa na druhom mieste. Na cyklistike som si kontroloval pozíciu vpredu, ale opäť druhý beh nie a nie sa rozbehnúť. Bol z toho nakoniec jeden bodík za desiate miesto.

Na treťom štarte sme mali vymenené pozície a skákali sme v opačnom poradí ako na prvom štarte. Aj tak sa mi podarilo vybehnúť z vody na 8. mieste. Paľo vyplával 1. (keďže štartoval aj s prvej najvýhodnejšej pozície, to nebolo nič prekvapivé). Využil cca 5 metrov náskoku a odpútal sa od prvej skupinky. Neskôr sa na neho dotiahli dvaja taliani. Vedel som, že Paľo musí vyhrať a Slovinec Cebin musí byť 4. a horšie. Preto som cez špicu iba prechádzal a nepomáhal som chalanom v stíhačke. Beh bol v mojom podaní zase slabší. Posledných sto metrov sme sa rútili piati do cieľa (o 7.-11.pozíciu). Jasné že som dobehol 11. bez bodu. Môj mizerný finiš ma stál pár miest v celkovom umiestnení.

Nevadí, obsadil som nakoniec 10. miesto a vrátili sa mi náklady za cestu, no a užil som si skvelú atmosféru, ktorú zabezpečili domáci fanúšikovia. Paľo tieto veľmi vydarené preteky vyhral. Večer sme sa tlačili pizzou a ráno som opäť šoféroval 500 km do SR. Už pred pretekmi sa mi pustila silná nádcha a počas cesty domov sa chytilo aj hrdlo, no a večer som už ležal s horúčkou v posteli.

Zaradíme sa tento rok vďaka Paľovi Šimkovi a Marošovi Horínkovi medzi krajiny, ktoré budú mať triatlonistu na OH v Pekingu. Všimli ste si na zozname športov a športovcov ako tam triatlon svieti ?

Myslel som si naivne, že sa tým niečo zmení. Že Paľo bude mať aspoň preplatené preteky, vďaka ktorým sa na OH nominoval, aspoň jeden reprezentačný dres zakúpený.... Naplnil sa môj najhorší scenár, ktorý som vždy hovoril – že športovec je až ten posledný, ktorý bude z toho výsledku profitovať. Všetci „okolo“ sa búchajú do hrudi a nahlas kričia olympionikovo meno, akoby oni za to mohli, že máme takého špičkového pretekára.

No zase sa stal so mňa kritik... Je mi to ľúto, že to tak je, ale verím, že raz sa to zmení. Pretože triatlon je najkrajší šport a je na nás triatlonových fanatikoch, aby sme ho posúvali ďalej.

Tento víkend sa Andrea predstaví v Otrokoviciach na Moravianman-e, kde sa pôjdem pozrieť aj ja v roli trénera, Marcel, Ľubo, Danka, Martin a Tomáš budú štartovať na Gazárke a v nedeľu sa skoro všetci stretneme na štarte aquatlonu v Martine.

PS: Som zvedavý, komu sa to všetko bude chcieť čítať :-)  

20.06.08 A.Orlický