|
Marián HLBOCKÝ (Triatlon
Team Trnava) ( Myjavský duatlon 09.05.2009)
O účasti na pretekoch som uvažoval ešte v zimnej príprave na cyklistickú sezónu. Dokonca som plánoval celú sezónu 2009 venovať sa triatlonu a duatlonu, pretože v SP masters v cyklistike prišlo do kategórie nad 50 rokov päť výborných borcov, čo znamená rozlúčku s pódiovým umiestnením. Na druhých pretekoch sezóny som však skončil druhý a tak cyklistika opäť vyhrala. Ale daný sľub – získať body pre Triatlon Team Trnava – som musel splniť a teda po dva týždne, každý tretí deň som odklusal desinu. Ešte týždeň pred pretekmi som sa „vyhrážal“ že idem na majstra SR nad 50 rokov! Pri pohľade na súperov v mieste pretokov som dostal bobky, pretože som sa bál, že nebudem ani na debni. Bol tam Petko z Popradu, cyklista zo SP Masters, výborný vrchár, ktorý ma v špurte takmer vždy porazil. Fero Bernáth ma zasa porazil v oboch zimných behoch. Milan Rízek ma porazil v M-SR šprint duatlone v roku 2004. No to bude hanba!!! Tesne pred štartom som sa dozvedel, že Bernáth má od utorka natrhnutý sval na lýtku. Andrej Orlický mi pred štartom zdôraznil, aby som desinu neprepálil, pretože cyklistika bude tvrdá. Petko vybehol z prvej lajny a Rízek ma kontroloval zozadu. V polovici okruhu som dobehol Petka. Dýchal dosť intenzívne a ja som išiel na pol plynu. Tak som trochu pridal a utrhli sme ho. V treťom okruhu som zorganizoval bežcov do skupinky a postupne sme dobiehali ďalších. Žiaľ Maťo Baláž sa neudržal. Už pred šiestimi rokmi som ho školil, že lýtka, predlaktie a hlava sú chladiče krvi počas záťaže. Na náhradné chladenie krvi musí organizmus vynakladať energiu navyše, a tá potom chýba. Triatlonisti! Ak chcete byť frajeri, kúpte si poriadnu čiapku trebárs za 100,-€ a predvádzajte sa pred a po pretekoch! Zvyšok behu som školil jedného mladíka zo Žiliny s číslom 2 ako bežať po špičkách a nechal som ho schovávať sa za mojím chrbtom. Na bicykli mi hneď v prvom kopci dal zbohom. Ale i tak nás zostalo šesť. Po zjazde som ich musel čakať, pretože mali stratu 100 metrov. Okolo priehrady poriadne potiahol špicu iba jeden z nich. Pri prejazde okolo depa do tretieho okruhu moderátor hovoril, že dobiehame skupinu pred nami. Veľmi mi pomáhala hlasitá podpora Marcela Miku, ktorý sedel na pätníku na začiatku stúpania: “Maroš, Ty to tu varíš“. Je pravda, že som im ťahal špicu aj do kopca. Úspešne sme ich dobehli v štvrtom okruhu. Zarobila na tom Kristína Lapinová, pretože sme dobehli prvú ženu - Poláčikovú. Potom ale už neťahal nikto. Tak som im odišiel spolu s s jedným, ktorý mal na zadku napísané MOSNÝ. Ten nás dobehol o kolo. Mal toho ale dosť, pretože keď som ťahal špicu tak nestíhal. Veď to aj vzdal a okolo depa som už išiel sám. Bežci zo Skalice, ktorí ma stále hlasito podporovali sa pýtali kde sú ostatní. "Všetkých som utrhol", zamachroval som. V prvej tretine piateho stúpania ma dobehla dvojica Bízik – Hubáček. Dal som sa im do háku, ale pod vrcholom mi už dochádzalo. Zaplakal som: chlapci počkajte ma, potiahnem vám špicu na rovine! Jeden z nich cez rameno zahlásil: ZA-BUD-NI! Tak to mi nemal robiť!!! Vzbúrili sa vo mne všetky jedy a dodanú energiu som využil na postavenie sa zo sedla. V zjazde som si orazil. Konečne poriadni cyklisti, ktorí sa neboja chodiť zatáčky na uchu!!! Pri priehrade ťahali 200 metrové špice 43 km/h. Tešil som sa kedy príde rad na mňa. 45, 50, 53km/h. a celý kilometer!!! Obzriem sa a dvojmetrová diera. Odstúpil som a ten prvý mi hovorí: veď ťahaj keď vládzeš. A kto ma to nechcel počkať v kopci? vrátil som mu. No ale my bojujeme o medailu. Hovorím mu že aj ja, ale ja musím prejsť ešte jeden celý okruh. Jeden z nich to nepočul alebo mi neveril, pretože keď som to pálil k depu, snažil sa ísť vedľa mňa a keď zistil že naozaj idem vedľa depa, ledva to ubrzdil na vyznačenom mieste a takmer zrazil rozhodcu. Posledný okruh som išiel sám a na vrchole stúpania som sa spýtal či vidia niekoho za mnou. Povedali, že tam nikto nie je. Tak som zvoľnil a pripravoval sa na beh, pretože v ľavom lýtku sa začínali ozývať nejaké šramoty. Aké bolo moje prekvapenie, keď po dvoch sekundách po mne sa do depa vrútilo päť cyklistov. Šup - šup a už boli prezutí. A ja moták! Poláčiková a veterán nad 40 rokov Švana (3. miesto nad 40 rokov) mi ušli. Švana si po pár metroch lupol ampulku magnézia proti kŕčom a odvtedy som sa ja nemohol zbaviť kŕču v mojom ľavom lýtku. Bežci zo Skalice ma podporovali, ale predbehol som iba Poláčikovú. Švana mi nezadržateľne unikal. Keď som končil prvý okruh, môj súper nad 50 rokov Petko práve opúšťal depo. To som si už bol istý že titul majstra SR mi neutečie!!!
Marián Hlbocký 14.5.2009
|
|
