Marcel Miko, nový člen Triatlon Team Trnava

Má veľké srdce pre rodinu, priateľov a šport. Skúsil už takmer všetky športy a nevie si predstaviť život bez pohybu. Podniká s cyklistickými a športovými potrebami, je ženatý a má dve deti. Popri tom všetkom trénuje mladých cyklistov a sám stíha tréning cielený na tohtoročnú triatlonovú sezónu. Pre jeho perfektnú povahu si už náš Team bez neho nevieme predstaviť.

Marcel, aké boli tvoje športové začiatky?

Ako malý chlapec som začínal so všetkým, čo prišlo: hral som futbal, tenis, cvičil spartakiádu :-),veľmi rád som behával. Úplne vážne som sa začal venovať behom (1000m,1500m) asi v 14 rokoch. Potom prišla stredná škola s ňou prechod na orientačný beh, pri ktorom som zostal až do juniorov. Potom prišli krátko po sebe dva úrazy kolena a následný prechod na horské bicykle (v tej dobe obrovský boom) 

Teraz máš na starosť mladých cyklistov v cyklistickom klube AB Sereď. Priblíž nám viac, čo to obnáša.

Som jeden s troch zakladateľov a oživovateľov cyklistiky v Seredi. Začali sme traja, neskôr sa vybudovala širšia členská základňa a začal som sa starať o mladé talenty. Chce to hodne trpezlivosti. Dnešné deti sú už trochu inde, ako sme boli mi v ich veku. Ale baví ma to. Pri tých deťoch, keď človek prepne na ich strunu, úplne zabudne na bežné starosti. Mám ich na starosti počnúc náborom, cez tréningy, výjazdy na preteky, až po juniorský vek. Snažím sa ich viest k systematickej tréningovej práci, čo sa im snáď zíde aj v ďalšom živote.

Čo ťa priviedlo minulý rok, na štart prvého triatlonu?

 Už ani neviem ako to presne bolo. Bola to skôr zhoda náhod. Má v tom trošku prsty Ľubo Bogár, ktorý chodil občas do klubu pomáhať pripravovať preteky a občas spomenul triatlon. Na druhej strane mi v CK AB Sereď sme si po sezóne, alebo počas dlhšej pauzy medzi pretekami robievali taký svoj mikro triatlon, takú žúrku aj spolu s opekačkou, pivom atď. Dva krát sme išli ako klub štafetu na Slovakmanovi, kde som už poškuľoval po triatlone a začal nad tým trošku uvažovať. A tak som raz brázdil po nete a našiel som propozície na Skalický kros triatlon a v tej chvíli bolo "vymaľované". Ráno som zbalil seba, rodinku, psa a išli sme sa zabaviť. Bolo to minulý rok, keď som bol po plastike krížneho väzu a ešte vo februári som ležal na posteli. Na moje prekvapenie som stretol veľa chalanov,  ktorý prešli k triatlonu z horských bicyklov a ešte viac ma prekvapilo, že som bez akéhokoľvek tréningu skončil štvrtý (v open).

Myslíš si, že začať nový šport v tridsiatke je ťažké?

Určite nie. Začať sa dá v každom veku, treba len chcieť. Veď aj Jožo Golonka začínal s hokejom ako 19 ročný a kam to dotiahol. Rád skúšam nové veci, treba si život okoreniť a nerád sa zameriavam na jednu vec. Pravdu povediac po dvanástich sezónach v mountain bikingu som mal potrebu trošku ujsť s toho stereotypu a skúsiť niečo nové, iné. Samozrejme biky som neopustil. Nerobím to pre výsledky, chcem sa baviť, mať z toho radosť.

Tento rok si sa stal členom Triatlon Team Trnava. Aké máš ambície v triatlone?

Stal som sa členom TTT a ďakujem osadenstvu, že ma prijali.  Myslím si, že sa tu vybudovala super partia. Ambície? Podľa mojich doterajších tréningových výsledkov to nevidím až tak zle, pomaly sa zlepšujem v plávaní, mám radosť, že mi to ide aj v behu, bike je už rutina. Chcel by som zabodovať hlavne v kros triatlonoch, kde môžem naplno uplatniť skúsenosti z horských bicyklov. Chcem určite prežiť Slovakmana a skúsim zopár klasických Triatlonov.

Máš skvelú rodinku, ktorá ťa podporuje...

Samozrejme, rodina je u mňa základ všetkého. Žijeme športom a aj deti vedieme k športu. Bez harmónie v rodine by to nešlo. Je dobré mať pri sebe manželku, ktorá vás chápe a rozmýšľa podobne ako vy. Samozrejme občas to musí aj zaškrípať, ale bez toho to asi nejde. Na preteky chodíme spolu, je to už taký rodinný rituál.

Ako vidíš budúcnosť športových odvetví na Slovensku, ako sú MTB, cyklistika, triatlon?

Uf, je to vo hviezdach. Jedno je asi isté, že časy okolo roku 96-97, keď bola horská cyklistika aj triatlon asi najvyššie, sú už nenávratne preč. Slovenský národ akosi zlenivel, pretekárov je čoraz menej a menej, je tu malý záujem zo strany mladých ľudí. Obidvom zväzom, cyklistickému aj triatlonovému chýba podľa mňa schopný manager, ktorý zoženie veľkého sponzora - lebo bohužiaľ dnes to ide všetko cez peniaze. V horskej cyklistike zaniklo strašne veľa klubov. Je málo klubov, ktoré sa starajú o cudzie deti. Väčšinou je to založené vždy na nejakej tej rodine. Bez peňazí nebudú tréneri, nie sú kvalitné preteky. Odhodlanie nie vždy stačí.

Marcel, ďakujem za rozhovor.

Spracoval A.Orlický 01.02.08

Marcel v akcii.

Na sústredení v Chorvátsku. (Marcel vpravo)

Skialpinizmus je jeho obľúbený zimný šport.

Marcel so svojimi deťmi.