Rozhovor s Ľubom Bogárom, členom TTT.
Ľubo, ako si sa dostal k triatlonu?
K triatlonu som sa dostal veľmi kuriózne. Navnadený od známeho, že pôjdeme štafetu na IM Nitra, som začal chodiť plávať do plavárne v Dusle v Šali. Raz som tam tak bol na "tréningu" a vo vedľajšej dráhe plávala jedna baba a na kraji bazéna stál chalan, ktorý jej vysvetľoval, čo a ako robí zle. Proste ju zdokonaľoval v plávaní. Tak som ho tak oslovil, samozrejme netušiac, kto to je, že reku či by nechcel ísť s nami do štafety ako plavec, bla bla, až z neho vypadlo že on je nejaký ten majster v Slovenska v IM, v olympijskom atď. A tak sa ponúkol, že sa mi pozrie na to, ako plávam a dá mi nejaké rady, ako to plávanie 3,8 km prežiť. Slovo dalo slovo a začali sme sa na plavárni stretávať. A to bola taká moja štartovacia iskra k tomuto nádhernému športu.
To ani sám neviem. Predtým som jazdil na cesťáku, sem-tam aj na horáku nejaké tie maratóniky. Nikdy som si však nemyslel, že budem niečo takéto robiť, lebo zo srdca som neznášal dlhšie behy na telesnej. Známka bola skoro vždy 3 alebo 4. Ani nie tak kvôli pohybu, ako skôr kvôli tomu, že som to vždy prepálil a potom som sa už len trápil do konca. Veď môj osobák na strednej na 12 minút bol (trochu sa hanbím) 2030 m. Naopak, šprinty som miloval a z tých som mával 1. Ale keď mi môj tréner (mimochodom ten z plavárne, volá sa myslím Andrej Orlický :-) ) ukázal ako na to, tak sa mi to zapáčilo a som neskutočne rád z mojej prvej absolvovanej duatlonovo - triatlonovej sezóny. Ten pocit po skončenom závode, s akýmkoľvek umiestnením, je super a hlavne som tam spoznal veľa zaujímavých ľudí, s ktorými som spolu v klube (nazdar páni, jej skoro som zabudol na naše dievky, ahojte aj vy :-))) )
Zatiaľ nemám stanovené extra ciele, je to predsa ešte len prvý rok, takže sa zatiaľ len oťukávam. Ale časom určite plánujem bojovať o nejaké lepšie umiestnenie v Slovenskom pohári a aj na majstrovstvách SR . Ide mi hlavne o radosť z pohybu a myslím, že výsledky sa časom dostavia (samozrejme poctivým tréningom, ktorému k dokonalosti iba chýba, aby som plnil tréningový plán od Andreja na 110%). Ale s prvou sezónou som nadmieru spokojný . I keď samozrejme výsledky zatiaľ nič - moc, ale som rád, že som ani jeden závod nevzdal. Mojím cieľom bolo dokončiť každý začatý závod i keď na chvoste štartovej listiny. Držím sa hesla, že raz aj posledný budú prvými. Troška ľutujem vynechané závody, ako Senecký triatlon a M-SR v Šuranoch, ale končil som bakalárske štúdium a posledné skúšky a bakalárske štátnice mi skrížili plány účasti na týchto závodoch.
Vraj výborne -
povedal Andrej Orlický. Ale nie, žarty bokom. Je to človek ktorý mi
veľmi sedí po všetkých stránkach, ale hlavne sa mi páči, že dokáže
človeka dobre namotivovať. Stretnutie a spoluprácu s ním beriem ako
jedno z veľkých pozitív, ktoré ma v živote stretli. Je len veľmi málo
ľudí ako on, ktorí sú fakt od fachu. Je super, že nás môže vystríhať
pred chybami, na ktorých sa musel učiť on. Sám na sebe vidím, ako mi pod
jeho vedením ide výkonnosť hore s tréningu na tréning. Napríklad som sa
snažil trénovať podľa sporttesteru už predtým, ako som ho spoznal, ale
až pri jeho tréningoch vidím, že som skôr cúval ako napredoval.
Som prekonvertovaný
cyklista, takže asi cyklistika, ale nie je to jednoznačné. Záleží to od
okolností. Napríklad beh Gaderskou dolinou na Martinskom triatlone ma
bavil najviac v daný deň, z tých troch disciplín. Na duatlone
v Bojniciach to bola zase cyklistika. Myslím, že ten, kto vymyslel
triatlon trafil disciplíny, ktoré sú veľmi vyrovnané, čo sa týka
prestíže. Teda aspoň u mňa.
Je to tam paráda.
Som v ňom od jeho zrodenia a nie je tam nič, čo by mi tam prekážalo. A
partia? Lepšia sa hádam už ani zísť nemohla. Ale hlavne ma teší, že sa
stále rozrastáme.
Určite by som chcel
pochodiť všetky triatlony a duatlony na Slovensku, a niečo aj v Čechách.
A taký konkrétny cieľ? Byť tak do 20. miesta v celkovej klasifikácii v
Slovenskom pohári. Keď bude lepšie budem len rád. A.Orlický 15.11.07 |
|